Skrýva nenápadná novela o podpore OZE väčšie zmeny?
Ministerstvo hospodárstva SR (MHSR) koncom februára predložilo novelu zákona o podpore OZE a KVET (309/2009 Z.z.). V praxi má ísť o transpozíciu smernice EÚ, ktorej cieľom je akcelerovať využívanie biopalív tzv. druhej generácie. Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo minulý týždeň. V rámci neho bolo vznesených 253 pripomienok, z toho až 167 zásadných. Ako sa k nim postaví predkladateľ novelizácie sa dozvieme po rozporových konaniach a finálnom vyhodnotení. Aké zmeny sú v hre?
Väčšina z pripomienok sa týka oblasti novelizácie. Nájdeme ale medzi nimi aj také, ktoré s motívom predloženého textu nesúvisia, ale s predmetom zákona áno.
Podpora z rozpočtu i strata podpory
Takýmto spôsobom navrhuje združenie zamestnávateľov Klub 500, aby štát financoval tretinu z celkového objemu podpory OZE a KVET zo štátneho rozpočtu. Asociácia tým chce po vzore susedného Česka posilniť konkurencieschopnosť domáceho priemyslu, resp. odstrániť konkurenčnú nevýhodu, ktorú spôsobujú vysoké koncové ceny elektriny na Slovensku.
Nad rámec predkladanej novely pripomienkuje taktiež Komora užívateľov a výrobcov obnoviteľných zdrojov energie (KUVOZE). Výrobcovia OZE sú totiž v zmysle zákona povinní nahlásiť ÚRSO, ako aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy vždy k 15. augustu plán výroby na budúci kalendárny rok. Na nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti v roku 2015 doplatilo viac ako 1100 výrobcov.
Podľa KUVOZE by sa povinnosť oznámenia k 15. augustu mala vzťahovať len pre tých výrobcov, ktorí sa rozhodnú si podporu neuplatniť. Argumentom je, že výrobcovi sa udeľuje právo na podporu na 15 rokov a je teda zbytočnou záťažou o podporu každoročne žiadať, rovnako ako poskytovať informácie o predpokladanom množstve dodanej elektriny. KUVOZE ďalej v pripomienke uvádza, že distribučka má presné merané údaje a ÚRSO týmito informáciami disponuje v rámci vydávania cenového rozhodnutia príslušnému výrobcovi.
O kauze „straty podpory“ dnes (22.3.) rozhodoval Ústavný súd SR. Nevyhovel návrhu skupiny poslancov, aby sa zrušil paragraf 4 ods. 3, ktorý sa týka ročnej straty podpory.
Ešte lepšie a jednotnejšie informácie
Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) navrhuje, aby výrobcovia elektriny mali povinnosť OKTE poskytovať údaje a v prípade, že tak neurobia, môžu sa dopustiť správneho deliktu. Podľa OKTE sa má novou povinnosťou zvýšiť kvalita správy a zberu nameraných údajov. Systém OKTE by sa využíval ako jednotná databáza pre zdieľanie dát medzi účastníkmi trhu. Pri uplatňovaní práva na podporu by mal taktiež výrobca elektriny používať údaje, ktoré mu poskytne OKTE. Podľa firmy nové ustanovenie zamedzí výrobcom elektriny, aby poskytovali odlišné údaje jednotlivým účastníkom trhu.
Výrobca elektriny s právom na podporu by podľa návrhu OKTE mal mať tiež povinnosť uchovávať namerané dáta za účelom kontroly po dobu piatich rokov. Dôvodom archivácie má byť efektívnejší proces verifikácie oprávnenosti uplatňovania si doplatku výrobcov zo strany distribučky a ÚRSO. OKTE taktiež navrhuje, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy a operátor trhu mohli medzi sebou zdieľať údaje poskytnuté od výrobcov elektriny.
Nová povinnosť pre výrobcov
Stredoslovenská energetika (SSE) chce doplniť novú povinnosť pre zelených výrobcov elektriny. Z jej návrhu vyplýva, že producent, ktorý si splnil oznamovaciu povinnosť, je povinný v nasledujúcom kalendárnom roku dodať prevádzkovateľovi svojej regionálnej distribučnej sústavy celý objem vyrobenej elektriny za cenu elektriny na straty. Úprava má údajne zrovnoprávniť postavenie oboch zmluvných strán.
„Z dôvodu, že objem elektriny z OZE vysoko prevyšuje straty PRDS sú subjekty, ktoré elektrinu vykupujú nútené zabezpečiť dodávku takto vyrobenej elektriny. Ak však dôjde k tomu, že výrobca OZE/KVET sa náhle rozhodne nedodávať elektrinu na straty vystavuje tým svojho partnera stratám, ktoré nie sú nijako kompenzované a poškodzujú ostatných účastníkov trhu,“ píše SSE.
Západoslovenská distribučná (ZSD) predložila viacero pripomienok vzťahujúcich sa k výrobe elektriny z malého zdroja s inštalovaným výkonom do 10 kW. Okrem toho by tiež rada pridala povinnosti bežným, väčším producentov elektriny z OZE a KVET, a to dvoma zásadnými pripomienky. Jedna je v spomínanom duchu SSE – s regionálnou distribučkou majú uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát na celý nasledujúci rok a dodať ju v predpokladanom množstve.
Výroba zo slnka či vody je pritom vysoko volatilná a závisí od aktuálnych podmienok, napr. úrovne žiarenia či stavu toku rieky. K tomu treba pripočítať riziko prevádzkových porúch, a je jasné, že by to mal byť ďalší dôvod na ročnú stratu podpory.
Syntetický plyn z OZE
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) zase poukázal na to, že v zmysle zákonnej definície bioplynu, resp. biometánu, sa zaň považuje len plyn vyrobený z biomasy. Avšak technologický pokrok podľa SPP v blízkej budúcnosti umožní, v procese elektrolýzy pri prebytkoch elektriny vyrobenej zo slnka či vetra, výrobu syntetického plynu. Takýto plyn by sa mal tiež vzhľadom na svoj charakter považovať za bioplyn, resp. biometán.
„Podpora používania takto vyrobeného plynu bude mať následne vplyv na rozšírenie technológií výroby plynu a nepriamo aj na zvýšenie predikovateľnosti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a tým aj ak jej lepšiemu zapojeniu do systému energetiky,“ uviedol SPP.
Keďže zmenu zákona vzťahujúcu sa k biopalivám je potrebné prijať urýchlene z dôvodu blížiaceho sa termínu transpozície európskej smernice, je pravdepodobné, že ministerstvo návrhy nad rámec novely neakceptuje. Navyše minister Peter Žiga opakovane prisľúbil, že tento rok otvorí diskusiu o reforme systému podpory obnoviteľných zdrojov a pripraví sa tak veľká novela. V rámci nej by mohli zaznieť vyššie uvedené argumenty.
© energia.sk
K téme
