Šefčovič: Nová vláda USA nám ešte neoznámila svoj postoj k energetike a klíme
Šefčovič v telefonickom rozhovore pre TASR uviedol, že dnes dopoludnia bol v Mníchove účastníkom okrúhleho stola rozhovorov na tému dôležitosti energetickej bezpečnosti z hľadiska jej príspevku pre svetovú bezpečnosť ako takú. Týchto rokovaní sa zúčastnil aj azerbajdžanský prezident, najvyšší zástupcovia energetického koncernu Shell alebo bývalý poradca prezidenta USA Baracka Obamu pre energetickú bezpečnosť. Šefčovič priznal, že diskusie sa viedli aj o tom, aký bude mať vplyv nová geopolitická situácia vo svete – aj z hľadiska prezidentských volieb v USA – na vývoj udalostí v Európe.
Slovenský eurokomisár dodal, že dnešné druhé kolo pracovných rokovaní v Mníchove bolo zamerané na oblasť dopravy. Predstavil pracovný legislatívny návrh, ktorý chystá tohto roku predložiť Európska komisia a ktorý je zameraný na modernizáciu dopravy v Európe.
Za významné označil stretnutie so šéfom automobilky BMW, lebo veľké európske automobilky sa zaujímajú o podporu zo strany EÚ pre nové trendy inteligentnej mobility, ako sú elektrické autá, samoriadiace systémy, prepojené autá a kombinovaná doprava. Šefčovič pripomenul, že tieto trendy podporujú primátori veľkých miest, lebo sú zárukou čistejšieho ovzdušia a menších dopravných zápch.
Na programe rokovaní mal aj stretnutie so šéfom firmy Airbus, kde vysvetlil novú stratégiu EÚ pre letectvo a ocenil dobrú spoluprácu a dôležitosť leteckého priemyslu pre budúcnosť európskej ekonomiky.
Na otázku TASR, aký má postoj nová administratíva USA k energetike a klimatickým otázkam, Šefčovič priznal, že Washington zatiaľ nejakú oficiálnu pozíciu nepredložil. Ani v oblasti ochrany klímy, čo sa vzťahuje aj na vlani prijatú Parížsku dohodu.
„Preto je dôležité si na túto pozíciu počkať, avšak zo strany svetových partnerov sa voči EÚ vznášajú veľké očakávania v tom, aby Únia prevzala úlohu jednoznačného lídra pokiaľ ide o energetickú a hospodársku transformáciu,“ upozornil Šefčovič. Spresnil, že sa to týka využívania nízkouhlíkových technológií a čistých nefosílnych technológií, kde sa tiež očakáva, že EÚ bude pri zavádzaní týchto technológií pomáhať aj chudobnejším a rozvojovým krajinám sveta.
Podľa jeho slov si EÚ uvedomuje skutočnosť, že takmer 1,3 miliardy ľudí na svete nemá prístup k elektrine cez centrálne energetické systémy, a preto ich budúcnosť vidí v podpore energetických mikrocentrál s využívaním obnoviteľných zdrojov.
„Chceme, aby EÚ aj naďalej viedla tento proces dekarbonizácie a podelila sa o svoje technologické výsledky aj s rozvojovými krajinami. Ako najväčší poskytovateľ finančnej pomoci to určite zohľadníme,“ uviedol v závere.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam.
Copyright © TASR 2017
K téme
