India použije ruské žiariče pri výskume Mesiaca
Čandraján 2, v preklade Mesačná loď, je druhou indickou misiou, počas ktorej pristane sonda na Mesiaci. Narozdiel od predchádzajúcej misie bude na Mesiac vyslané okrem orbitálnej sondy a pristávacieho modulu aj vozidlo, ktoré rozšíri možnosti výskumu mesačného povrchu. Cieľom misie je výskum mineralogického a chemického zloženia povrchu Mesiaca.
Prístroje používajúce ako zdroj žiarenia rádionuklid curium 244, ktorý je čistým alfa žiaričom, môžu zisťovať chemické zloženie ľubovoľnej horniny. Rádionuklidy, ktoré vyprodukovali v ruskom výskumnom ústave NIIAR (súčasť Rosatomu) a žiariče dodané spoločnosťou Izotop, budú použité v röntgenovom spektrometri APXS. Tento rádionuklid sa vyrába len v jediných dvoch podnikoch na svete – jedným je NIIAR a druhý sa nachádza v Spojených štátoch.
Podobné zdroje ruskej výroby boli v minulosti namontované do prístrojov, ktoré používali vozidlá americkej agentúry NASA na prieskum Marsu: Mars Pathfinder (1997), Opportunity (2004) a Curiosity (2012). Vďaka nim môžu tieto vozidlá analyzovať zloženie povrchu Marsu. Okrem toho bol použitý žiarič založený na curiu 244 aj v pristávacom module Philae, ktorý v roku 2014 pristál na kométe Čurjumov-Gerasimenko. Šlo o historicky prvé pristátie človekom vytvoreného prístroja na kométe a vďaka tomu sa dal priamo študovať jej povrch.
Ruské výskumné ústavy naďalej pracujú na jadrovom pohone pre medziplanetárne lety, ktorý dokáže skrátiť dĺžku letu na Mars na 30 až 90 dní a naviac umožní aj spiatočnú cestu, čo by v prípade klasického raketového pohonu bol problém. Konkrétne ide o ústav NIKIET, ktorý sa venuje vývoju výskumných jadrových reaktorov a patrí do štruktúry Rosatomu. V súčasnosti prebieha testovanie jadrového paliva, výroba ktorého bola zahájená v roku 2014 v podniku Mašinostrojitělnyj zavod zo skupiny palivovej spoločnosti TVEL. V roku 2015 úspešne prebehli skúšky reaktorovej nádoby v ústave NIKIET a pokračuje vypisovanie súťaží na výrobu a testovanie jednotlivých komponentov reaktora, napríklad riadiaceho systému a tienenia.
Zdroj: Essential Communication