Vietor je druhým najväčším zdrojom elektriny v EU podľa výkonu
Spoločnosti v Európe vlani zvýšili výkon veterných elektrární o osem percent na 153,7 gigawattov (GW). Na celkovom výkone výroby elektriny v Európe tak mali na konci minulého roka veterné zdroje podiel 16,7 percenta. Podiel uhoľných elektrární činí 16,5 percenta. Plynové elektrárne majú na celkovom výkone viac než pätinový podiel.
„Vietor a uhlie sú na dvoch koncoch spektra,“ citovala agentúra Bloomberg hovorcu WindEurope Olivera Joya. „Vietor stabilne pridáva novú kapacitu, zatiaľ čo uhlie sa v Európe vyraďuje z prevádzky oveľa viac, než akákoľvek iná technológia.“
Vietor však stále zaostáva v produkcii za uhoľnými elektrárňami. Veterné elektrárne totiž vyrábajú energii prerušovane, zatiaľ čo konvenčné tepelné elektrárne môžu vyrábať elektrinu bez prerušenia. Výkon veterných elektrární býva kvôli prírodným podmienkam ročne využitý v priemere z jednej štvrtiny až jednej tretiny.
Krajiny nahradzujú fosílne palivá obnoviteľnými zdrojmi energie kvôli snahám obmedziť emisie skleníkových plynov, ktoré majú spôsobovať zmeny klímy. Investície do veterných elektrární podľa WindEurope vlani stúpli o päť percent na rekordných 27,5 miliardy eur. Prispel k tomu hlavne záujem o výstavbu elektrární na mori, do ktorých sa investovalo 18,2 miliardy eur. Naopak investície do veterných elektrární na pevnine klesli o 29 %.
Takmer 90 percent novo inštalovanej kapacity tvorili vlani elektrárne využívajúce obnoviteľné zdroje energie. Novo inštalovaný výkon v EU vlani činil 24,5 GW, z toho 21,1 GW bolo z OZE, teda vetra, slnka, biomasy a vody.
ČTK, energia.sk
K téme
