Opozícii sa nepáčia pochybné odpisy majetku v energetike

Vyššie účty za energie pre domácnosti aj firmy boli podľa opozičnej strany Strana a solidarita jasnou ukážkou zlyhania ÚRSO a zároveň úmyslom. Odstúpením predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka podľa nich problém neskončil, naopak zostal chaos a „nehorázne nastavené pravidlá cenotvorby“, uviedla poslankyňa Jana Kiššová

Na dnešnej tlačovej konferencii vysvetlila, že súčasťou nákladov energetických firiem sú aj odpisy majetku, pri ktorom malo dôjsť vlani k preceneniu tak, aby bolo možné opätovne zohľadniť aj majetok, ktorý už bola v minulosti odpísaný. Výsledkom podľa nej je, že „spotrebitelia by mali vo fixnej zložke dlho platiť aj za to, za čo už zaplatili“.

Ako znalci majetku pritom vystupovali ľudia zo spoločnosti JHS, s.r.o., ktorej zakladateľom bol Jozef Holjenčík. Ten je stále prezidentom Slovenskej komory znalcov. „Vymysleli paralelné nadúčtovníctvo“, poznamenala Kiššová.

Kontrola plná znalcov

Regulačný úrad vlani uskutočnil mega-kontrolu troch regionálnych distribútorov elektriny (ZSD, SSE-D a VSD) aj distribútora plynu SPP-Distribúcie. Od vlády na tento účel dostal navýšenie rozpočtu vo výške asi 1,8 milióna eur.

V septembri šéf ÚRSO informoval o tom, že na základe tejto rozsiahlej kontroly majetku distribučiek dôjde v roku 2017 k poklesu koncových cien elektriny aj plynu. Súčasťou kontroly bolo viac než 110 posudkov od znalcov a iných spolupracovníkov.

Ako náš portál informoval už vlani v septembri na kontrole majetku sa malo podieľať 17 súdnych znalcov aj ďalších 16 fyzických osôb, ktoré pripravovali podklady a konzultovali pri posudkoch. Podľa následne vystavených faktúr ÚRSO im za ich prácu zaplatil takmer 400 tisíc eur.  Ďalších 630 tisíc zaplatil za analýzy jednotlivých distribučiek štyrom firmám ÚEOS – Komercia, SOZE, IDJ a Regotrans – Rittmeyer.

Až 12 zúčastnených osôb malo podľa zmlúv uvedenú adresu v Martine a jeho okolí, odkiaľ pochádza Jozef Holjenčík. Ďalší pochádzali z regiónu okolo Sobraniec, ktorý je zase blízky Štefanovi Vargovi. V súčasnosti je už jediným spoločníkom vo firme JHS a podľa zmlúv mal robiť posudky v spoločnostiach VSD aj SPP-Distribúcia. So spoločnosťou JHS sú však spojení mnohí ďalší ľudia, ktorí sa na kontrole zúčastnili (Ľ. Agricola, E. Berešíková, M. Jarkovský, M. Kramár, J. Kuchár, J. Lalíková, I. Niko, J. Páleš, P. Pečík, I. Slemenský). Niektoré osoby v zverejnených zmluvách zdieľali rovnaké priezviská či rovnakú adresu.

Už vtedy sme sa predsedu ÚRSO pýtali, na základe čoho boli prizvaní odborníci vyberaní. Holjenčík uviedol, že súdnych znalcov vyberali „podľa potreby“. Šlo o odborníkov v oblasti elektrotechniky, strojárstva, stavebníctva, nábytku, protipožiarnej bezpečnosti, cestných vozidiel. Je však medzi nimi aj kriminalista.

„Úrad odmieta tvrdenia o údajnom prepojení predsedu úradu na vykonávaných kontrolách. Kontrolu majetku distribučných spoločností v roku 2016 robili znalci zapísaní v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa príslušnej odbornosti,“ reagoval dnes hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz a obvinenia poslancov SaS.

Hodnota majetku

Pred začiatkom spomínanej kontroly si ÚRSO nechalo na Fakulte elektrotechniky a informatiky  STU vypracovať metodiku na stanovenie všeobecnej hodnoty zariadení na výkon regulovaných činností v sieťových odvetviach za 23 400 eur (s DPH). Jej závery regulátor použil aj v návrhoch nových cenových vyhlášok v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve aj vodárenstve. Rozlíšili sa klasické daňové odpisy a regulačné odpisy, ktoré ovplyvňujú hodnotu regulovanej bázy aktív (RAB) vstupujúcej do cenových vzorcov.

Podľa už zrušených vyhlášok sa napríklad v elektroenergetike pri hmotnom majetku za ekonomicky oprávnené náklady považovali rovnomerné odpisy zodpovedajúce daňovým odpisom. Pri nehmotnom majetku sa používal ročný odpis vo výške 25 % z obstarávacej ceny.

Viaceré firmy, asociácie aj ministerstvá kritizovali navrhovaný nový systém takzvaných regulačných odpisov a tiež nastavené doby technických životností niektorých zariadení, ktoré boli stanovené v prílohách k vyhláškam.

Ministerstvo financií vo svojej pripomienke k vyhláške o elektroenergetike uviedlo: „Majetok určený na vykonávanie regulovaných činností je odpisovaný podľa stanovených účtovných odpisov a výpočet odpisov už raz odpísaného majetku nanovo ohodnoteného podľa znaleckého posudku len na účely regulácie by už do účtovníctva účtovnej jednotky nemal vstupovať, a preto by opätovne nemal vstupovať ani do ceny.“

Taktiež ministerstvo hospodárstva žiadalo ponechať dovtedajšie znenie uplatnenia odpisov. ÚRSO ich pripomienky neakceptovalo a ponechalo ním navrhnutý nový systém regulačných odpisov.

Príklad auta

Bežne firma rovnomerne odpisuje osobné aj nákladné auto 4 roky. Každý rok si teda môže odpísať len jednu štvrtinu jeho nákupnej ceny. Celú obstarávaciu cenu firma odpíše už za 4 roky.

Podľa nových cenových vyhlášok je technická životnosť majetku pre stanovenie odpisov pri osobnom automobile 15 rokov, pri nákladnom 12 rokov. Do nákladov si teda každý rok môže dať len 1/15, resp. 1/12 ceny.

Dôsledky?

Na základe týchto zmien v odpisoch došlo k novému ohodnoteniu majetku distribučných firiem. Nové regulačné odpisy niektorých zariadení sa tak mohli objaviť v oprávnených nákladoch distribučných spoločnosti opätovne, aj keď už došlo k ich odpísaniu v predchádzajúcich regulačných obdobiach. Pri doposiaľ neodpísaných novších investíciách sa však odpisová doba predĺžila, preto to nutne nemusí znamenať, že distribučné spoločnosti na tom získali.

Bez presných informácií o hodnote RAB jednotlivých distribučiek vlani a tento rok je tiež otázne, aký vplyv mal na distribučné poplatky a koncovú cenu, ktorú platia domácnosti alebo firmy.

„Zverejnené informácie sú v podstate len reflexiou kritiky, ktorú počas legislatívneho procesu k novým vyhláškam ÚRSO opakovane vznášala odborná verejnosť aj niektoré ministerstvá,“ skonštatoval advokát Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group.

„V záujme odstránenia pochybností by distribučné spoločnosti mali sprístupniť a vysvetliť celý spôsob tvorby regulačnej bázy aktív a starostlivo ho porovnať s doterajším stavom. Bol by to asi najvhodnejší prejav spoločenskej zodpovednosti zodpovedajúci postaveniu, ktoré tieto subjekty v ekonomike zastávajú,“ dodal.

© energia.sk

K téme