Súd: Neziskovka mala právo vedieť o slovenskej účasti na projekte uhoľnej elektrárne v Turecku
Súd dal za pravdu neziskovej organizácii Človek v ohrození, podľa ktorej tento typ projektov môže mať obrovský vplyv nielen na miestnu komunitu, ale v prípade realizácie prispeje i k zhoršovaniu klímy.
Predmetom súdneho sporu bolo nesprístupnenie informácie o predbežnom a neformálnom záujme Eximbanky SR o podporu tureckého projektu. Banka odmietla sprístupniť aktivistom tzv. Letters of Intent s odôvodnením, že je potrebné zachovávať mlčanlivosť najmä o informáciách o uskutočnených obchodoch a stavoch na účtoch klientov.
„V zákone o slobodnom prístupe k informáciám neexistuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné Letter of Intent nesprístupniť. Ak by tento dokument aj obsahoval informácie, ktoré majú byť zo zákona utajené, mali byť začiernené a ostatné informácie mali byť sprístupnené,” skonštatovala Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS, ktorá v spore organizáciu Človek v ohrození zastupovala.
Včerajšie rozhodnutie súdu môže byť precedensom pri informovaní verejnosti aj o iných podobných projektoch (potenciálne) podporených Eximbankou.
„Eximbanka SR je verejná inštitúcia, ktorá disponuje verejnými zdrojmi. Slovenská verejnosť má pritom iba veľmi chabú predstavu o tom, aké projekty, v akých krajinách a s akým sociálnym a environmentálnym dopadom sú z našich verejných zdrojov podporované. Máme však signály, že Eximbanka chce posilniť aktívnu komunikáciu a brať dodržiavanie infozákona vážne,” uviedla Dana Mareková z neziskovej organizácie Človek v ohrození.
Projekt tureckej elektrárne Karapınar s inštalovaným výkonom až 5400 MW, na ktorej sa mali spolupodieľať slovenské firmy Istroenergo (dnes IE group) a Hornonitrianske bane Prievidza, ale zapadol prachom. V regióne Konya sa má namiesto toho vybudovať obrovská fotovoltická elektráreň za 1,3 miliardy dolárov.
Čierna Hora
Človek v ohrození sleduje niekoľko projektov, ktoré v prípade ich realizácie budú mať vážny negatívny dopad na miestne komunity a životné prostredie a podčiarkuje význam kontroly vynakladania peňazí zo strany slovenskej verejnosti.
Ďalším problematickým projektom, na ktorý nezisková organizácia upozorňovala, bola čiernouhoľná elektráreň Plevlja II v Čiernej Hore. Zdá sa však, že aj ten je už minulosťou. Ešte začiatkom októbra minulého roka slovenská spoločnosť SES Tlmače vydala správu, že získala zákazku na dodávku kotla do druhého bloku elektrárne, ktorého výstavbu mala na starosti Škoda Power z českej skupiny ČEZ.
Už v decembri sa však potvrdilo, že firmy majú problém získať financovanie a tiež podporu zo strany českých finančných inštitúcií. Aktivisti upozorňovali na ekonomickú nevýhodnosť projektu aj environmentálne riziká. Oznámenie o tom, že SES Tlmače predmetnú zákazku získalo, sa už na webstránke spoločnosti nenachádza.
Pozornosť firmy sa teraz sústreďuje na objednávku z Kuby. V uhoľnej elektrárni Mariel by mali vybudovať blok s výkonom 90 MW. Hodnota kontraktu sa uvádza vo výške 90 miliónov eur.
© energia.sk
K téme
