Jadrová energetika má za sebou náročný rok

Po havárii v atómovej elektrárni Fukušima Daiči v marci 2011 zažil jadrový priemysel otras, očakávaná jadrová renesancia sa nekonala. Zdá sa však, že jadrová energetika sa pomaly vzmáha.

To, že dôsledky havárie sú v Japonsku citeľné aj dnes, potvrdzujú stále odstavené jadrové bloky v krajine aj to, že prevádzkovateľ japonských atómiek TEPCO, ktorý vyrába asi 30 % elektriny v krajine, musel v obavách z bankrotu požiadať vlani vládu o tzv. štrukturálnu pomoc. Náklady na nápravu škôd a kompenzácie v dôsledku havárie sa odhadovali asi na 68 miliárd eur, kvôli nákladom na čistenie a vyraďovanie zariadení z prevádzky by sa ale mohli viac než zdvojnásobiť.

Svetová  jadrová asociácia (WNA) informovala o tom, že minulý rok sa do prevádzky dostalo 10 nových reaktorov s celkovým inštalovaným výkonom 9579 MWe. Bolo to o 82 MW viac než rok predtým a jadrová energetika tak po rokoch poklesu zaznamenala mierny vzostup. Ku koncu roka bolo v prevádzke po celom svete 447 reaktorov s celkovým výkonom 391,4 GWe a v procese výstavby bolo 60 reaktorov.

Rok Ázie

Hlavným ťahúňom rastu bola Čína, v ktorej sa vlani spustilo 5 nových blokov. Všetky využívajú domácu čínsku technológiu, hoci v krajine atómové elektrárne buduje aj americký Westinghouse, francúzska Areva a ruský Rosatom.

Významný míľnik sa dosiahol aj v Rusku – do prevádzky spustili prvý reaktor generácie III+ a to na 6. bloku elektrárne v Novovoroneži. Po dokončení 7. bloku, ktorý je stále vo výstavbe, by táto elektráreň mala vyrábať viac elektriny ako je ročná spotreba Slovenska.

Po jednom jadrovom bloku spustili aj energetici v Indii a Pakistane , ktoré naďalej plánujú investovať do jadra. V Indii nové bloky elektrárne Kudankulam stavia ruský Rosatom, v Pakistane ich má na starosti čínska CNNC. Napokon sa v decembri začala komerčná prevádzka aj juhokórejského reaktora v Shin Kori 3. Pôvodný termín spustenia spomínaného bloku bol koniec roka 2013. V krajine aktuálne funguje 25 reaktorov, ktoré vyrobia približne 22 % elektriny v krajine.

Rovnaké reaktory juhokórejského dizajnu APR-1400 sa aktuálne stavajú v Spojených arabských emirátoch  v Bakarah. Prvý z nich by sa mal spustiť už tento rok, ostatné do roku 2020.

Naopak vo Vietname sa rozhodli zrušiť plánovanú výstavbu dvoch atómových elektrární s výkonom 4000 MW. Svoje jadrové plány zmiernila aj Južná Afrika, kde vláda rozhodla, že im do roku 2037 postačí vybudovať bloky s výkonom 1359 MW.

Francúzska pýcha

Minulý rok sa do centra pozornosti dostal francúzsky jadrový sektor, ktorý bol dlhé dekády hrdým symbolom národnej ekonomiky. Napokon, technológie vyváža do celého sveta, zamestnáva asi 220 tisíc ľudí a z jadra vo Francúzsku pochádza až 76 % elektriny, čo je najviac na svete. Pre porovnanie – na druhom mieste je Ukrajina s 56,5 % a na tretej priečke Slovensko s 55 %. (IAEA, 2015)

Skupinu Areva, kde má štát 87-percentný podiel, ale postihla kombinácia regulačných, technických aj právnych problémov, čím sa dostala do tak závažnej situácie, že časť jej biznisu musela odkúpiť ďalšia štátna spoločnosť EDF. Podľa médií by mohla záchrana tohto významného podniku stáť francúzskych daňových poplatníkov až 10 miliárd eur. Reštrukturalizáciu by mali začiatkom februára odobriť akcionári firiem, záchranný plán ale musí schváliť aj Európska komisia. Vláda v Paríži tiež hľadá investičných partnerov pre ďalší rozvoj sektora v Japonsku a Číne.

Na základe podozrení z falzifikácie dokumentov začali už v roku 2015 jadrové úrady vo Francúzsku a neskôr aj v Spojených štátoch preverovať komponenty vyrobené v dcérskej spoločnosti Arevy, ktoré sa použili v už prevádzkovaných blokoch. Potenciálne dopady nadmerných urovní uhlíka v nádobe reaktora , ktoré sa objavili ešte v roku 2014, negatívne ovplyvňujú aj projekt aktuálne budovanej elektrárne Flamanville 3. Ten aj bez toho nabral oneskorenie už asi 5 rokov oproti pôvodnému harmonogramu a rozpočet sa zatiaľ oficiálne navýšil na 10,5 miliardy eur oproti pôvodným 3,3 miliardám.

Ani spomínaná EDF za sebou nemá dobrý rok. Jednak bojovala s nízkymi cenami elektriny na burzách, postupne ale bola tiež nútená odstavovať jednotlivé výrobné bloky kvôli zisteným anomáliám v použitých stavebných materiáloch a následným testom. Aj týmto prípadom sa zaoberajú inšpektori fracúzskeho jadrového dozoru. V dôsledku výpadku výroby vo viac než 20 reaktoroch začali rásť veľkoobchodné ceny elektriny na európskych trhoch. Objavili sa však aj obavy z toho, či francúzska sústava dokáže zvládnuť zimu a zabezpečiť dodávku elektriny.

Pozitívom pre firmu bolo septembrové finálne potvrdeniezáujmu britskej vlády o výstavbu elektrárne Hinkley Point C v odhadovanej hodnote 18 miliárd libier.

Oslava v USA

Veľkou správou v USA bolo spustenie prvého nového atómového bloku v  krajine po viac než 20 rokoch. V októbri 2016 získal prevádzkovú licenciu druhý blok elektrárne Watts Bar, ktorý sa začal stavať ešte v 70. rokoch.

Oveľa častejšie ale v amerických diskusiách zaznievali obavy z predčasného ukončenia prevádzky blokov. Podľa analýzy Environmental Progress môže hroziť uzavretie možno až dvom tretinám súčasných reaktorov v USA. V júni 2016 bolo ohlásené ukončenie prevádzky elektrárne Diablo Canyon v Kalifornii, ktoré sa má zrealizovať do roku 2025, v decembri oznámil ďalší prevádzkovateľ uzavretie atómky Palisades v Michigane, a to už v roku 2018.

Naopak operátor elektrárne Davis-Besse v štáte Ohio získal koncom minulého roku povolenie na predĺženie jej výroby o ďalších 20 rokov. Budúcnosť v jadre vidia tiež americké štáty Illinois a New York. Pozornosť sektora sa začala zameriavať aj na takzvané malé modulárne reaktory, prvý z nich by mohol do roku 2025 vyrásť v Idaho.

Po zvolení nového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa americkej jadrovej energetike črtá na lepšie časy. Podporovateľom jadra je aj budúci minister energetiky Rick Perry. Viac podrobností o vlaňajšom vývoji v americkej jadrovej oblasti sa dočítate tu.

Stredná Európa

V Maďarsku dominovala debata o rozšírení atómky v Paksi, ktorú má realizovať ruský Rosatom. Kvôli pochybnostiam o porušení pravidiel pre poskytnutie štátnej podpory projekt prešetruje Európska komisia. Takzvaný Paks II by mal mať dva bloky VVER-1200, každý s inštalovaným výkonom 1.200 MW. S výrobou elektriny by mali začať v rokoch 2025 resp. 2026.

Konečné rozhodnutie zatiaľ EK nevydala. Podľabruselských médiíale výstavbu elektrárne povolí v snahe zmierniť vzájomné politické napätie. Precedensom pre odklepnutie maďarského projektu by mali byť ústupky, ktoré Komisia urobila v prípadoch týkajúcich sa financovania Flamanville 3 a Hinkley Point C. Komisia už pripustila, že Paks II spĺňa požiadavku tzv. technickej exkluzivity.

Český prevádzkovateľ atómových elektrární ČEZ zaznamenal kvôli kontrolám zvarov a súvisiacim preĺženým odstávkam blokov nie veľmi priaznivý rok. Vlaňajšia výroba v atómke Dukovany bola najnižšia za posledných 28 rokov. Vyrobili len necelých 12 TWh elektriny. Kvôli blížiacim sa koncom platnosti prevádzkových povolení pre 3 zo 4 blokov sa firma tento rok zameria na získavanie povolení predĺženia ich prevádzky.

Na Slovensku sa pozornosť zameriavala na pokrok vo výstavbe 3. a 4. bloku elektrárne Mochovce (EMO) a na očakávané navýšenie rozpočtu. Ešte v novembri 2015 pri slávnostnom spustení dozorne 3. bloku EMO vtedajší šéf Slovenských elektrární Nicola Cotugno uvádzal, že koncom roka 2016 dôjde k zavezeniu paliva do reaktora. Napokon sa to nestihlo. Vlani sa realizovala napríklad kontrolná montáž reaktora na 3. bloku a ukončili viaceré skúšky.  Podľa údajov zo začiatku novembra 2016 sa vtedy dokončenosť 3. bloku pohybovala na úrovni 94 %, v prípade 4. bloku okolo 80 %. Spustenie komerčnej výroby elektriny sa aktuálne očakáva v budúcom roku.

Otázniky naďalej zostávajú predovšetkým ohľadom finálnych nákladov na dostavbu. Podľa medializovaných vyjadrení predstaviteľov ministerstva hospodárstva elektrárne žiadali navýšiť rozpočet projektu na 5,4 miliárd eur, konečný účet ale môže byť ešte vyšší.

© energia.sk

K téme