Je ústup od jadra iba európsky trend?
Švajčiarsko čaká v nedeľu referendum, v ktorom budú občania rozhodovať o urýchlení procesu odstavovania jadrových elektrární. Po havárii vo Fukušime bolo Švajčiarsko jednou z prvých krajín, ktoré sa rozhodli, že ich energetická politika do roku 2050 s jadrom nepočíta. Dnes krajina prevádzkuje 5 atómových blokov, ktoré vyrábajú 35 % elektriny v krajine. Plebiscit iniciovala Strany zelených. Docieliť chce stanovenie presných dátumov ukončenia produkcie. V prípade schválenia plánu by atómka v Leibstadte dodala poslednú elektrinu do siete v roku 2029.
V Európe dnes prakticky nie je možné vybudovať jadrovú elektráreň v rámci harmonogramu a rozpočtu bez štátnych dotácií, príkladom sú britská Hinkley Point C alebo kontroverzné rozšírenie maďarskej elektrárne Paks. Známe sú aj problémy s dostavbou 3. a 4. bloku Mochoviec či elektrární vo Francúzsku a Fínsku. Z údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) vyplýva, že za poslednú dekádu bolo uzavretých 38 atómiek a 49 bolo pripojených do siete. Aktuálne je vo svete v prevádzke celkom 450 reaktorov v 31 krajinách. V tomto roku sa má spustiť do prevádzky 10 elektrární, pričom jedna plánovane ukončí svoju činnosť.
Podľa IAEA vzrastie inštalovaný výkon atómových elektrární do roku 2030 o minimálne 1,9 % na 390,2 GW z minuloročných 382,9 MW, optimistický scenár hovorí dokonca o raste 56 % na úroveň 598,2 GW. Oproti poslednému výhľadu ale jadrová agentúra priznala mierne spomalenie. Realitu v krátkodobom horizonte môže ovplyvniť viacero faktorov, najmä nízke ceny plynu, klesajúca cena OZE technológií, nedostatok trhových signálov pre nízkouhlíkovú energetiku a ekonomická kríza.
V jadrových plánoch ťahá Európa za kratší koniec. Dôvodom nie je technológia či bezpečnosť, ale strata konkurencieschopnosti. Momentálne je vo výstavbe 78 reaktorov v 16 krajinách sveta. Z toho 15 v Európe, ale iba 4 na území EÚ. Globálnym Lídrom je Čína, kde sa buduje 20 blokov, na druhom mieste je Rusko so 7 rozostavanými projektmi a tretia India s 5 reaktormi vo výstavbe. Jadrové ambície mnohých krajín ale narážajú na realitu aj v rozvojom svete.
Južná Afrika pribrzdí atómové plány
Momentálne jediná atómová elektráreň v Afrike sa nachádza v JAR. Krajina ale dlhodobo nedokáže pokryť domáci dopyt po elektrine. Pôvodné plány tamojšieho kabinetu počítali s tým, že do roku 2030 vzrastie inštalovaný výkon jadrových blokov na úroveň 9600 MW. Podľa uniknutého návrhu vládneho dokumentu by však malo pribudnúť „len“ 1359 MW inštalovaného výkonu do roku 2037.
Ako dôvod zredukovania plánu vláda uvádza dodatočnú výrobnú kapacitu napr. z obnoviteľných zdrojov, nižšiu prognózu dopytu po elektrine a zmeny v technologických nákladoch. Nové jadrové bloky v JAR má obstarávať, vlastniť aj prevádzkovať štátna energetická spoločnosť Eskom. S novou vládnou víziou nesúhlasí a oznámila, že bude stále požadovať zaslanie ponúk od firiem, ktoré chcú bloky stavať.
O veľkoleposti jadrového rozvoja v krajine sa viedli v krajine dlhé diskusie. Podľa časti analytikov boli pôvodné plány príliš ambiciózne až nepotrebné, iní upozorňovali na nedostatok transparentnosti pri zmluvách, ktoré môžu vyjsť na 80 miliónov dolárov. Podobné dohady sa zvýšili v posledných dvoch rokoch, kedy sa zintenzívnili stretnutia prezidenta JAR Jacoba Zumu a ruského prezidenta Vladimira Putina. To iba zvýšilo špekulácie o tom, že Rosatom si zabezpečil zákazku ešte pred vyhlásením verejného tendra. Ruské, ako aj juhoafrické úrady podobné úvahy rezolútne odmietli, uviedla agentúra Reuters.
Vietnam sa vzdal „jadrovej budúcnosti“
Jadrovú energiu nebude využívať Vietnam. Národné zhromaždenie včera odhlasovalo, že odstupuje od plánov na výstavbu dvoch atómových elektrární. Vietnamská vláda svoje rozhodnutie zdôvodňuje ekonomickými príčinami.
Na projektoch mali pracovať japonská spoločnosť Japan Atomic Power a ruská štátna korporácia Rosatom. Rozpočet výstavby sa ale od roku 2009 zdvojnásobil na úroveň 18 miliárd amerických dolárov. Pre domáci vládny kabinet, ktorý bojuje s rastúcim verejným dlhom, by investícia tohto rozsahu bola riskantná. Spoločný inštalovaný výkon oboch atómových elektrární mal byť 4000 MW.
Klesá aj dopyt po elektrine v krajine. Kým v roku 2009, teda v čase ohlásenia jadrových plánov, sa očakávalo, že ročný dopyt po elektrine narastie zhruba o 17 až 20 %, prognózy sa nenaplnili. Podľa šéfa štátnej energetickej spoločnosti, Duonga Quanga Thanha, sa ročný rast v rokoch 2016 až 2020 predpovedá na úroveň 11 %, v roku 2030 by sa mal pohybovať medzi 7 až 8%.
© energia.sk
K téme
