Ako ovplyvní Trump svetovú energetiku?
Ján Porvazník
Energetický konzultant a analytik. V súčasnosti pôsobí v USA.
„Môžeme predpokladať, že víťazstvo Donalda Trumpa bude znamenať krok späť alebo minimálne spomalenie v otázke riešenia klimatických problémov. Nominácia klimatického skeptika Myrona Ebella na post šéfa Environment Protection Agency, ako aj Trumpové emotívne vyhlásenia o zrušení dohody z Paríža veštia, že líderstvo v tejto problematike ostane v najbližších rokoch úlohou EÚ a Číny. Tento fakt bude tiež kľúčový pre ďalší rozvoj energetickej politiky nielen v USA, ale aj globálne.
Pozitívnou správou však je, že procesy a programy v oblasti obnoviteľných zdrojov naštartované za Obamovej vlády umožnili v USA vybudovať konkurencieschopný sektor, ktorý má podporu v oboch politických táboroch a navyše sa už viac nemusí spoliehať na „pomocné kolieska“ podporných politík. Je teda pravdepodobné, že rozvoj a rast zdrojov veternej a solárnej energie bude pokračovať, avšak bude o čosi pomalší.
Otázne ostáva ako sa Donald Trump vysporiada so svojimi predvolebnými sľubmi – znovuoživením ťažby uhlia, výstavbou ropovodu Keystone, podporou jadrovej energie, či zrušením limitov na frakovanie – ktoré by mali podľa jeho vyhlásení vrátiť americkej energetike zašlý lesk a viesť k lacnejšej energii a vyššej zamestnanosti. Tento plán si však bude vyžadovať štrukturálne zmeny, ktoré bude musieť schváliť Kongres. Pozmeňovací proces môže však byť zdĺhavý a trvať dlhšie ako 4 roky, na ktoré Trump aktuálne získal mandát. Preto je pravdepodobné, že sa Republikáni na čele s Trumpom skôr pokúsia o spomalenie implementácie aktuálnych politík prostredníctvom vplyvu na štátnej úrovni.
Zaujímavé bude ďalej sledovať dianie na komoditných trhoch (vrátane uhlia a ropy), ktoré cítia v novom americkom prezidentovi novú šancu. Je možné očakávať, že ropným a ťažobným spoločnostiam sa bude v najbližších rokoch dariť lepšie v dôsledku „kozmetických“ zmien v legislatíve (daňové úľavy, zníženie nájomného za ložiská, atď.). Zníženie týchto nákladov môže mať vplyv na ďalšiu ťažobnú stratégiu, ktorá by sa mohla premietnuť do stabilnejších cien ropy. I napriek uvedeným faktom však zásadný odklon od súčasnej filozofie rozvoja zdrojov čistej energie trhy v najbližších štyroch rokoch neočakávajú.
Vzhľadom na charakter predvolebnej kampane a osobnosť Donalda Trumpa, ktorá sa vymyká dosiaľ známym konvenciám americkej politickej scény, je aktuálne pomerne zložité predpovedať, či bude nový kabinet investovať čas a energiu do zdĺhavých a obštruktívnych pozmeňovacích procesov, alebo sa bude riadiť faktami, ktoré poskytne trh. Podľa môjho názoru bude smer udávať aj v Trumpovom prípade trh.“
Ján Pišta
Dlhoročný odborník v energetike. Dnes pôsobí v poradenskej firme JPX s.r.o.
„Je veľmi ťažké povedať, ako Donald Trump v skutočnosti ovplyvní smerovanie svetovej energetiky, pretože to nikto nevie. Dokonca ani Donald Trump sám. Môžme iba špekulovať, čo by sa stalo, keby sa splnili niektoré body Trumpovho energetického plánu.
Keď si nebudeme všímať zjavné protirečenia, ako súčasná podpora uhoľného priemyslu a čistého vzduchu, dozvieme sa, že okrem odstránenia závislosti Ameriky na dovoze energetických komodít, ktorú chce dosiahnuť povolením, rozšírením a zvýšením ťažby na vlastnom území, má Donald Trump v pláne aj odstúpenie od medzinárodných klimatických dohôd a to dokonca vrátane zrušenia daní a platieb na podporu medzinárodných klimatických programov. EÚ ETS by sa síce kvôli tomu nezosypal (cena emisných povoleniek by len s väčšou ľahkosťou hľadala svoje nové dná), no také krajiny, ako Čína, by Ameriku zrejme s radosťou nasledovali. Čo by to pre svetové klimatické ťaženie znamenalo, si každý ľahko domyslí sám.
Koncentrácia na energetickú sebestačnosť by zasa nepotešila arabských vývozcov ropy a európskych dovozcov uhlia a potenciálnych dovozcov plynu. Obmedzenie dovozu ropy by pravdepodobne viedlo k jej prebytku na svetových trhoch, čo by tlačilo jej cenu nižšie. Ktovie či aj toto nebolo náhodou predmetom nedávneho telefonického rozhovoru medzi Trumpom a Putinom. Obmedzenie vývozu uhlia a plynu do Európy by sa zasa naopak mohli podpísať na zvýšení ich cien, čo by následne mohlo spôsobiť aj mierny rast cien elektriny. Mr. AmericaFirst však nejaké európske ceny trápiť určite nebudú.“
© energia.sk
K téme
