ÚRSO má hospodáriť s necelými 3,5 miliónmi eur
Návrh rozpočtu ÚRSO na roky 2017 – 2019 počíta na budúci rok s výdavkami vo výške takmer 3,47 miliónov a príjmami 1 milión eur vo forme pokút, penále a iných sankcií. S rovnakými sumami sa počíta aj v ďalších dvoch rokoch.
Oproti aktuálnemu roku majú byť príjmy zo sankcií nižšie, rovnako aj výdavky. V ich prípade je dôvodom ukončenie mega-kontroly štyroch distribučiek označenej ako „Verifikácia hodnoty majetku regulovaných subjektov“, ktorá štátny rozpočet vyšla na 1,7 milióna eur. Na základe jej výsledkov sa majú upravovať budúcoročné ceny za sieťové služby. V prípade distribúcie plynu už ÚRSO poplatky stanovilo. Viaceré kategórie odberateľov čaká ich zvýšenie, hoci ÚRSO avizuje zníženie koncovej ceny energií.
Výdavky porastú
„Po odpočítaní predmetného programu ide v skutočnosti o nárast o 122 842 eur,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu ÚRSO. Zvýšenie oproti tomuto roku je zdôvodnené valorizáciou platov a odvodov zamestnancov úradu, zvýšením odchodného či posilnením úseku alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a navýšením peňazí na tovar a služby o takmer 58 tisíc eur.
Prioritné výdavky sa ale týkajú regulačnej rady a dofinancovania povinných poistení.
V rámci prioritných výdavkov sa uvádza dofinancovanie sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré vyplynuli z minulých zmien legislatívy a tiež dofinancovanie výdavkov na odmeny členov regulačnej rady v celkovej výške takmer 148 tisíc eur.
Čo robí regulačná rada?
Podľa zákona o regulácii regulačná rada zaisťuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach. Popri činnostiach ako je schvaľovanie vlastného rokovacieho poriadku či voľba podpredsedu rady, schvaľuje výročnú správu aj účtovnú závierku ÚRSO, prijíma regulačnú politiku, schvaľuje dohody o spolupráci s regulátormi krajín EÚ, vyjadruje sa k návrhom legislatívnych predpisov a rozhoduje v odvolacom konaní. Minulý rok vydala 21 takýchto rozhodnutí.
Zákon stanovuje, že rada zasadá podľa potreby, najmenej ale dvakrát mesačne. Za plnenie týchto úloh majú jej členovia nárok na odmenu, a to vo výške 4-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR za predchádzajúci rok. Predseda a podpredseda majú navyše nárok na ďalšiu odmenu.
V praxi to znamená, že za približne 25 zasadnutí, 20 rozhodnutí v odvolaniach a komentovanie legislatívy si minulý rok predseda regulačnej rady (a zároveň predseda ÚRSO) prišiel na takmer 71 tisíc eur, podpredseda na takmer 54 tisíc eur a ostatní piati členovia rady na 39 – 42 tisíc eur.
Tieto sumy už teraz presahujú zverejnené platy predsedu vlády či ministrov. Opozičná strana SaS na jar predložila novelu zákona o regulácii, ktorou chceli zrušiť Regulačnú radu a vytvoriť nový 5-členný kolektívny odvolací orgán. Neprešla ale parlamentom.
Podľa potreby aj viac
Navrhovaná suma budúcich výdavkov s veľkou pravdepodobnosťou nebude finálna. Ad hoc zvyšovanie pôvodne odklepnutého rozpočtu prostredníctvom opatrení bolo bežné aj v minulosti. Na nedávnom zasadnutí hospodárskeho výboru NRSR podpredseda ÚRSO uviedol, že sa uvažuje o kontrolách vo vodárenských spoločnostiach a v prípade potreby dôjde k navýšeniu rozpočtu.
Pesimisticky ale vidí ÚRSO aj plnenie úloh týkajúcich sa európskeho nariadenia REMIT. Už koncom roka 2015 mu ministerstvo financií na súvisiace úlohy pridalo 80 tisíc eur. Podľa nového návrhu rozpočtu ÚRSO na roky 2017 – 2019 je ohľadom REMITu „zrejmé, že uplatnenie v praxi si vyžiada zvýšenie finančných prostriedkov“, a to kvôli zriadeniu skupiny vyšetrujúcej podozrivé transakcie.
© energia.sk