Majitelia jadrových elektrární zaplatia Nemecku 23,6 miliárd eur
Spoločnosti Vattenfall, E.ON, RWE a EnBW majú 23,55 miliárd eur zaplatiť od januára 2017 a rokom 2022 do štátneho fondu, z ktorého sa v budúcich dekádach bude financovať uskladnenie vyhoretého jadrového paliva.
Práve rok 2022 je termínom, kedy by v Nemecku mal prestať fungovať aj posledný z ôsmich zvyšných jadrových reaktorov. Náklady na ukončenie prevádzky elektrární a ich následné zabezpečenie zostáva naďalej na strane energetických spoločností. Vláda verí, že návrh zákona Spolkovým snemom i Spolkovou radou prejde ešte do konca tohto roka.
Návrh nerieši prípadnú dohodu v spore o odškodné, ktoré na ústavnom súde požadujú E.ON, RWE a Vattenfall. Rozhodnutie vlády kancelárky Angely Merkelovej z roku 2011 o ukončení prevádzky jadrových elektrární do 11 rokov považujú za porušenie svojich ústavou garantovaných práv.
O odklone od jadrovej energetiky do roku 2022, s ktorým vtedy prevádzkovatelia elektrární súhlasili, rozhodla pôvodne už v roku 2000 vláda sociálnych demokratov a Zelených vedená kancelárom Gerhardom Schröderem. V roku 2010 však vtedajší kabinet konzervatívnej únie CDU/SU a liberálnych demokratov vedený Merkelovou predĺžil životnosť jadrových elektrární až do roku 2036. Po nešťastí v japonskej Fukušime ale vláda otočila a vrátila sa k roku 2022, s ktorým ale vtedy už trojica prevádzkovateľom nesúhlasila, predovšetkým kvôli rýchlosti zmeny.
Odklon od jadra bol v Nemecku prvým krokom v transformácii energetiky. V budúcnosti by sa mal znižovať aj význam uhlia pre výrobu elektriny, základom pre zásobovanie energiou by sa mali stať obnoviteľné zdroje. Tie sa vlani podieľali z 30 % na celkovej výrobe elektriny v krajine. V roku 2035 by mali pokrývať 60 % nemeckej spotreby, do roku 2050 by to malo byť 80 %.
ČTK, energia.sk
K téme
