Nízke ceny ropy nútia koncerny experimentovať s novými technológiami
Francúzsky koncern Total využíva drony na detailné inšpekcie niektorých ropných polí. Drony otestoval na vrtnej plošine Elgin/Franklin v Severnom mori. Túto prácu pôvodne vykonávali inžinieri. Inšpekcie si vyžadovali 12-členný tím a sedem dvojtýždňových turnusov. Drony dokážu urobiť rovnakú prácu za dva dni a približne za desatinu nákladov.
Statoil zas dokázal ušetriť pätinu vývojových nákladov v prvej etape otvorenia severomorského náleziska Johan Sverdrup, kde sa má ťažba začať v roku 2019. Pôvodné odhady zo začiatku minulého roka hovorili o nákladoch 99 miliardy NOK (10,97 miliardy eur). Statoil dosiahol úspory vďaka efektívnejšej technológii a novým dizajnom.
Najnovší vývoj poukazuje na to, ako koncerny v rokoch pred prepadom cien plytvali zdrojmi. Keď ropa stála 100 USD (90,89 eura) za barel, prinášala vysoké zisky a ropné spoločnosti nemali záujem o efektívnejšiu ťažbu.
Napríklad, Statoil využitím lepšej trasy ropovodu ušetril miliardu nórskych korún. Koncern okrem toho vytvoril šablónu ťažby pre prvých osem vrtov, čím sa v porovnaní s nákladmi z roka 2013 skrátil celkový čas vŕtania o viac ako 50 dní a ušetrí približne 150 miliónov NOK na každý vrt.
Shell zas v úsilí zvýšiť ťažbu z extrémnych podmorských hĺbok vyvinul pre nálezisko Stone v Mexickom zálive nový typ potrubia, ktorý dokáže absorbovať pohyb vôd a plávajúcej vrtnej plošiny. Hoci Shell nevyčíslil konkrétnu výšku úspor, potrubie prispelo k výraznému zníženiu nákladov o 1,8 miliardy USD.
Prepad cien ropy prispel aj k vytvoreniu nových konštrukčných techník a metód údržby. Napríklad, Chevron využíva robotické zariadenia na čistenie a kontrolu potrubí zvnútra, vďaka čomu sa denná ťažba na severomorskom nálezisku Erskine zvýšila na najvyššiu úroveň za posledné dva roky.
Ďalšou metódou je využívanie ohromného množstva zhromaždených dát na predpovedanie budúcich potrieb. Okrem iného začali používať softvér, ktorý zabráni objednávaniu prebytočného materiálu. Podľa analytikov ropný sektor bežne objednával o tri až päť percent viac materiálu, než skutočne potreboval. Niektoré koncerny v dôsledku toho strácali nemalé sumy, keďže z predaja nikdy nezískali toľko, koľko zaplatili pri jeho kúpe. Lepší dátový manažment pomáha ropným firmám pochopiť a vyčísliť, koľko zásob potrebujú, kedy bude materiál dodaný.
(1 EUR = 9,0248 NOK, 1 EUR = 1,1002 USD)
Sov ed
Copyright © TASR 2016
K téme
