Jadrový odpad v Nemecku zostane na pleciach štátu
Vlani ukončila prevádzku najstaršej atómky bavorskom Grafenrheinfelde, ktorú prevádzkovala spoločnosť E.ON. Foto: TASR/AP/Rene Ruprecht
Podpis „jadrovej dohody“ v Nemecku je údajne na spadnutie. Pre agentúru Bloomberg to potvrdil zdroj blízky rokovaniam, podľa ktorého by kabinet mal na budúci týždeň oznámiť výsledky kompromisu s energetickými koncernmi. Zmluva musí prejsť schvaľovaním v Spolkovom sneme, čo sa zrejme podarí na začiatku nasledujúceho roka. Do platnosti by mohol vstúpiť vo februári.
Kľúčové body jadrovej dohody
Štát by podľa návrhu dohody mal prevziať zodpovednosť za vyhoreté jadrové palivo. Štyria prevádzkovatelia atómových elektrární, E.ON, RWE, EnBW a Vattenfall, však musia prispieť do štátneho fondu 23,3 miliárd eur plus úroky a infláciu. Spomenutá suma totiž vychádza z kalkulácie spred dvoch rokov. Prostriedky z fondu vláda využije na financovanie medziskladu vyhoretého paliva a v ďalšej fáze taktiež konečné uloženie kaziet do hlbinného úložiska. V kompetencii firiem ostanú náklady potrebné na ukončenie prevádzky.
Pre energokoncerny nejde o nevýhodný obchod. Zbavia sa najväčšej ťažoby, ktorá z pohľadu budúcnosti predstavuje najväčšiu neistotu pre ich investorov. „Vyzerá to tak, že sa blížime ku koncu tejto dlhotrvajúcej ságy,“ skonštatoval John Musk, analytik pracujúci pre operátorov z RBC Europe. „Ak v tejto veci dôjde k akémukoľvek vyjasneniu, vplyv na trh bude pozitívny,“ dodal.
Vlastníci jadrových zdrojov a nemecké ministerstvo hospodárstva informácie odmietli komentoval. O podmienkach dohody sa podľa nich stále rokuje. Štát ešte v apríli zriadil špeciálnu komisiu, ktorá firmám predostrela požiadavky.
V súčasnosti sa jadrové elektrárne podieľajú na výrobe zhruba 14 % elektriny v Nemecku. Pre porovnanie, v roku 1999 bol tento podiel 31 %.
Ak sa podarí implementovať energetický prechod známy ako Energiewende, v krajine by sa mali postupne odstaviť všetky atómové elektrárne v krajine a prejsť výhradne na výrobu ekologickej elektriny. Do roku 2035 chce Berlín vyrábať až 65 % všetkej elektriny zo „zelených zdrojov“. Podľa kritikov bolo rozhodnutie vlády po Fukušime predčasné a pomohlo vzkriesiť uhoľný priemysel.
© energia.sk