Trh s elektrinou v Európe treba napraviť. Alebo naň treba zabudnúť

Trh s elektrinou v EÚ nefunguje. Ktoré prioritné problémy by sa podľa Vás mali riešiť, aby sa táto situácia zmenila?

Prioritu vidím v jasnej štruktúre pre kapacitný trh a dostupnosť produktov. Potrebujeme to však nielen pre oblasť výroby, ale tiež pre batérie a prepojenia sústav, prostredníctvom ktorých by sa dokázala zaistiť dodávka. Tiež treba oceniť reakcie na strane dopytu v duchu toho, aby v prípade nedostatku elektriny odberatelia znížili svoju spotrebu. Dnes sa z európskeho trhu úplne vytratil element nedostatku. Elektriny je toľko, že nikoho netrápi, či ju odberateľ dostane aj zajtra. Ak sa to nezmení, nebudú sa investovať žiadne peniaze.

Na strane ponuky je potrebné oceniť aj kapacitu, ktorú si na národnej úrovni zmonopolizovali štáty, náhodne používajú rôzne nástroje a ničia európsky trh. Musíme zorganizovať trh, na ktorom je dlhodobá kapacita odmenená. Ďalší problém sa týka trhu s flexibilitou, ktorý ničí prioritný prístup do sústavy. Často dochádza k redispečingu. Kvôli prioritnému prístupu vôbec nefunguje vyrovnávací trh. Zodpovednosť za vlastnú odchýlku je treba vrátiť do rúk výrobcov z akéhokoľvek zdroja, bez výnimiek.

Mnohí hráči žiadajú odstrániť dotácie pre jednotlivé zdroje energie vrátane tých obnoviteľných, hoci pomáhajú naplniť ciele dekarbonizácie. IEA aj OECD pritom potvrdzujú, že dotácie pre fosílne palivá ako uhlie, ropa či plyn sú vyššie než pre OZE, resp. vyššie než financie na klimatické opatrenia. Je to fér?

Pokiaľ ide o ropné a plynárenské spoločnosti, nie som si vedomý toho, že by bola ich výstavba priamo dotovaná. Na druhej strane obnoviteľné zdroje sú silne dotované. Táto debata podľa mňa patrí do minulosti. Dotácie sa poskytovali a bola by pohroma snažiť sa zvrátiť niečo, čo bolo v minulosti normou. Je ale správne v tom pokračovať?

Keď sa pozriete na náklady výstavby veternej turbíny, solárneho parku, plynovej či uhoľnej elektrárne, všetky sú omnoho vyššie než súčasná trhová cena elektriny okolo 30 – 40 €/MWh. Pri výstavbe elektrárne sa dostávate na úroveň 70 – 100 €/MWh v závislosti od technológie. V tomto stave každý potrebuje dotácie. Alebo je treba rozhodnúť, že sa neposkytnú nikomu a umožní sa plná hospodárska súťaž.

Obnoviteľné zdroje sú už dnes konkurencieschopné, ale mali by dostať šancu konkurovať ostatným zdrojom. Nie som zástanca dotácií ani pre vietor, ani pre jadro, ani pre uhlie, ani iný zdroj. Myslím, že by sa mala slušne odmeňovať energia vyjadrená v kWh, ktorú jednotlivé zdroje poskytujú.

Nemali by sa podľa Vás odmeňovať a podporovať aj udržateľnosť a dekarbonizácia?

V EÚ platí cieľ znížiť do roku 2030 o 43 % emisie v odvetviach zapojených do systému obchodovania s emisiami (ETS), kam patrí aj energetika, a do roku 2050 ich znížiť v energetike o viac než 80 %. To nie je možné bez obrovského nasadenia obnoviteľných zdrojov. Tým myslím, že podiel OZE sa do roku 2030 dostane na 50 %. Čiže ak chceme naplniť emisné ciele, pravdepodobne musíme stavať obnoviteľné zdroje energie, či už sú dotované alebo nie. Načo by sme ich ale dotovali, ak budeme trvať na plnení prísnych emisných cieľov?

Nie je šanca naplniť ich s uhoľnými či plynovými elektrárňami, dá sa to len s obnoviteľnými zdrojmi a jadrom. Tieto dve skupiny technológií dokážu byť veľmi konkurenčné. Netreba ich dotovať, treba ich nechať súťažiť.

Európska komisia chce koncom roka predstaviť nový dizajn trhu s elektrinou. Bude to podľa Vás ďalšia honosná stratégia, o ktorej sa bude roky hovoriť, ohýbať a ťažko napĺňať, alebo prinesie nejaké skutočné výsledky? Čo od nového dizajnu trhu očakávate?

Trh je predovšetkým konfrontáciou medzi ponukou a dopytom. V Berlaymonte (hlavné sídlo Európskej komisie v Bruseli – pozn. red.) nemôžu zorganizovať konfrontáciu medzi ponukou a dopytom. Môžu nastaviť parametre, pri ktorých sa odstránia skreslenia trhu. Hovorím o dotáciách pre OZE, výrobu z uhlia, strategických rezervách, všetkých druhoch dotácií a dlhodobých záväzkov. Ak chcete, aby fungoval trh, je treba ich všetky odstrániť a vytvoriť rovnaké podmienky.

Čo očakávam od Komisie nie je vytvorenie nových pravidiel a dotácií na kompenzovanie tým zdrojom, ktoré doteraz nedostávali dostatok podpory. Očakávam, že ak to Komisia myslí vážne, pôjde za trhovou cenou, odstráni rôzne zásahy a preferenčné zaobchádzanie a nebude ďalej zavádzať nové náplasti na nefunkčný systém, ktorý by sa tým ešte viac nahlodal.

Inak budú musieť jednotlivé technológie naďalej čo najhlasnejšie kričať a žiadať viac peňazí, pričom použijú akékoľvek vhodné odôvodnenie, či už pôjde o bezpečnosť dodávky alebo udržateľnosť. Presne v takomto cirkuse sa teraz nachádzame. Polovica trhu sa zakladá na svojvoľných pravidlách, ktorými sa strana ponuky zvýhodňuje podľa aktuálnej módy.

V roku 1996 sa v EÚ rozhodlo o vytvorení vnútorného trhu s elektrinou. Po dvadsiatich rokoch tu do určitej miery funguje len denný trh. Ale ako som spomínal v úvode, potrebujeme tri trhy – pre kWh, flexibilitu a kapacitu, na ktorých sa uplatnia rôzne zdroje. Slnko vyrába lacnú elektrinu, ale má mizernú dostupnosť, pri plyne je to naopak. Už 20 rokov sa hovorí o budovaní spoločného trhu a zároveň sa robí všetko pre to, aby sa 50 % investícií nerobilo za trhových podmienok. Takto to nemôže pokračovať. Je treba to napraviť, a nielen čiastočne. Alebo zabudnúť na celý spoločný európsky trh s energiou.

Hans ten Berge je od roku 2007 generálnym tajomníkom európskej asociácie Eurelectric.

Rozhovor sa uskutočnil počas konferencie Európske jadrové fórum (ENEF) 2016 v Bratislave. S Hans ten Bergem sa zhovárala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková.

© Text a foto: energia.sk

K téme