V elektroenergetike platí nová cenová vyhláška

Minulý piatok (30.9.) vyšla v zbierke zákonov nová vyhláška ÚRSO č. 260/2016. Po niekoľkomesačnom období je jasná nová podoba cenovej regulácie v elektroenergetike, ktorá vyvolala búrlivé pripomienkovanie. Regulačný úrad dostal takmer 600 pripomienok, z toho 375 zásadných. Medzi kritikmi niektorých navrhovaných ustanovení boli energetické firmy, rôzne zamestnávateľské združenia, odborári i ministerstvá hospodárstva a životného prostredia.

Jednými z najhlasnejších oponentov boli výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnou kogeneráciou (VÚ KVET), ktorým chcel ÚRSO obmedziť podporu podľa výpočtu tzv. priemernej doby prevádzky zariadení. Keďže to však bolo v rozpore so zákonom o OZE, ktorý garantuje podporu na všetku vyrobenú elektrinu, regulátor od tejto zmeny ustúpil.

G-komponent po novom

Veľkou neznámou bolo, ako sa regulátor vysporiada s rozhodnutím ústavného súdu vo veci G-komponentu, ktoré padlo už koncom júna. Vo vyhláške sa napokon namiesto dosiaľ užívaného spojenia platba za prístup do distribučnej sústavy používa výraz cena za prístup. Táto cena má byť vo výške 30 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dohodnutej v písomnej zmluve. V prípade, že zmluva medzi  výrobcom a distribútorom neexistuje, cena má byť vo výške 30 % z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu. Ako nové ustanovenia chápať?

Advokát Pavol Poláček, ktorý v kauze G-komponentu zastupoval skupinu poslancov, pripomenul, že ústavný súd vo svojom rozhodnutí regulačnému úradu vyčítal, že pri zavádzaní G-komponentu nepostupoval v medziach zákona a prekročil svoje kompetencie. ÚRSO bol totiž oprávnený iba na reguláciu ceny ako odplaty za poskytnuté služby a nie na zavádzanie nových poplatkov. Znenie novej vyhlášky podľa advokáta reflektuje túto výčitku práve v zmene terminológie. „Podľa novej vyhlášky tak G-komponent už nie je platbou, ktorú sú povinný platiť všetci výrobcovia, bez ohľadu na to či prístup do distribučnej sústavy využívajú alebo nie. G-komponent sa z poplatku zmenil na cenu, teda na odplatu za konkrétnu službu. Preto sú G-komponent povinní platiť iba tí výrobcovia, ktorí službu prístupu do distribučnej sústavy využívajú na základe zmluvy o prístupe,“ uviedol.

„Príslušné ustanovenie novej vyhlášky priamo neukladá žiadnemu výrobcovi povinnosť platiť G-komponent. Ide o technické právne normy, ktoré iba upravujú výpočet, akým sa určí výška G-komponentu a spôsob, akým sa bude uhrádzať (na základe faktúry),“ vysvetlil Poláček s tým, že podľa ústavného súdu zákon o energetike výrobcom elektriny neukladá povinnosť platiť cenu za prístup do distribučnej sústavy inak, ako na základe platne uzavretej zmluvy o prístupe, ktorej uzavretie je právom a nie povinnosťou výrobcu.

„Výrobcovia elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe nie sú povinní G-komponent platiť ani podľa novej vyhlášky. Táto povinnosť totiž nemá žiaden právny základ, nakoľko výrobcom elektriny nevyplýva zo Zákona o energetike a ani z iných zákonov. Povinnosť platiť G-komponent nevyplýva ani z novej vyhlášky, nakoľko príslušná časť vyhlášky, z ktorej táto povinnosť pôvodne vyplývala bola zrušená a v novej vyhláške sa už nenachádza,“ zdôraznil Pavol Poláček.

Štvordielna TPS a uhlie

Značnými zmenami prešla tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), pri ktorej sa výslovne uvádza, že sa skladá zo štyroch taríf – za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov; z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla; z domáceho uhlia a z tarify za ostatné činnosti OKTE. Pri každej z nich je stanovený výpočet podľa vlastného vzorca, ktorý pri OZE a VÚ KVET zohľadňuje aj korekcie nákladov za predchádzajúce roky, hoci v niektorých prípadoch sa rovnajú nule. Na korekcie v pôvodne predloženom návrhu vyhlášky ÚRSO úplne pozabudol.

Pozitívnou správou pre Slovenské elektrárne je, že pri spaľovaní domáceho uhlia v elektrárni Nováky budú mať od budúceho roka zohľadnené ekonomicky oprávnené plánované náklady na nákup emisných kvót. SE sa sťažovali na vysoké prevádzkové náklady na výrobu elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré im pri kompenzácii regulátor neuznával v plnej miere a hrozili odstavením elektrárne.

Obdobné „vyhrážky“ však zo strany SE zaznievali aj v minulosti, vzájomné slovné spory sa ale vždy urovnali. Nováky naďalej spaľujú hnedé uhlie z Hornonitrianskych baní, na čo sa im už desať rokov skladajú všetci odberatelia elektriny. Napokon, je veľmi nepravdepodobné, že nový akcionár elektrární – EPH bude tento spor eskalovať, keďže by si pohneval energetického regulátora i slovenskú vládu.

Distribúcia a dodávka

Pri distribúcii na úrovni nízkeho napätia aj dodávke elektriny zraniteľným odberateľom, ktorými zostávajú domácnosti a malé podniky s ročnou spotrebou do 30 000 kWh za rok, sa zavedie 10 sadzieb. Pôvodne ÚRSO navrhol až 13 skupín sadzieb. Naďalej platí, že distribútor si môže zvoliť, ktoré zo sadzieb spomedzi najviac desiatich na svojom území ponúkne. Na západe, strede a východe Slovenska tak môže byť ponuka odlišná.

Regulátor však už dal na výber aj sadzby zohľadňujúce odberateľov s nainštalovaným inteligentným meracím systémom (IMS) a nabíjanie elektromobilov. Takzvaná viacpásmová sadzba pre dodávku zraniteľným odberateľom s IMS bude napokon len trojpásmovou (DD9) a obdobne ako pri jednopásmových a dvojpásmových sadzbách sa tiež bude skladať z mesačnej platby za jedno odberné miesto a cien za elektrinu v troch pásmach. Regulátor tiež umožnil, aby sa odberatelia s IMS dohodli s dodávateľom na neregulovaných cenách za dodávku elektriny.

Na prvý pohľad pozitívne pre dodávateľov vyznieva ustanovenie o tom, že v rámci ekonomicky oprávnených nákladov budú mať oproti doterajšej praxi zohľadnené aj náklady na zabezpečenie neuhradených platieb, ktoré museli vyplatiť ostatným účastníkom trhu (distribučkám a OKTE), ale nie sú kryté príjmami dodávateľa, napr. v prípade neplatičov. Doteraz ich dodávatelia nijakým spôsobom zohľadnené nemali, čo zasahovalo do ich cash flowu. Podľa vyhlášky však majú byť najviac vo výške referenčnej úrokovej sadzby 12-mesačného EURIBOR z neuhradených platieb. Problém je, že aktuálne je ale táto úroková sadzba záporná.

Prečo úrad zvolil túto formu „odmeny“ je otázne. Napokon, EURIBOR je referenčná sadzba pre medzibankový trh, za ktorú si medzi sebou vyrovnávajú záväzky len banky, a nejde o komerčnú úrokovú sadzbu pre tretie strany.

Vo vzorci výpočtu maximálnej ceny za dodávku zraniteľným spotrebiteľom sa menilo obdobie aritmetických cien na pražskej burze, ktoré sa zohľadňuje, aj koeficient. Pôvodne sa navrhoval max. 6 % v závislosti od plánovaného diagramu dodávky elektriny pre zraniteľných odberateľov na rok t, vo vyhláške sa napokon uvádza koeficient najviac 12 % na rok 2017 a najviac 8 % na roky 2018 – 2021.

Najvyššia miera primeraného zisku z dodávky domácnostiam a malým podnikom bola dodávateľom obmedzená na najviac 3 €/MWh. Ich združenie ho chcelo ustanoviť fixne na úrovni 5 €/MWh.

Regulátor už v polovici augusta stihol vydať nové palivové príplatkypre jednotlivé technológie výroby, hoci vyhláška ešte vtedy nebola schválená. Na pozadí novej sekundárnej legislatívy tiež teraz zverejnil nové referenčné hodnoty investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia výrobcu.

Platnosť súčasnej vyhlášky 221/2013 v aktuálnom znení skončí k 31. decembru tohto roka.

© energia.sk

K téme