Diskusiu o rozšírení Nord Streamu treba odpolitizovať
Dôsledkom plynovej krízy z roku 2009 bola aj naštrbená povesť Gazpromu. Ako vnímate jeho spoľahlivosť dnes?
V mojich očiach bol Gazprom vždy spoľahlivým dodávateľom a aj bude. Dokonca ani plynárenská kríza z roku 2009, ktorú som zažil ako priamu skúsenosť, na mojom presvedčení nič nezmenila. Následné nedodávky, ktoré trvali niekoľko dní, nesvedčia jednoznačne o nespoľahlivosti ruského dodávateľa. Dodnes nikto nedal „čiernobiele“ vysvedčenie o tom, či má „čierneho Petra“ v rukách Gazprom alebo Ukrajina.
V roku 2015 sa Gazpromu podarilo docieliť rekord, pokiaľ ide o vývoz plynu. Podiel importu z Ruska na celkovom dovoznom mixe do EÚ sa vyšplhal na 31 %. To je významné číslo a dokonca už za prvý polrok 2016 došlo k medziročnému rastu dodávok plynu o 10 %.
Ak uvážime fakt, že Rusi dnes tlačia do Európy zhruba 159 miliárd metrov kubických ročne, nahradiť tento objem v plnej výške z iných zdrojov je nemožné.
Na druhej strane, stále výraznejšiu úlohu v mixe dodávok pre EÚ má v súčasnosti LNG (skvapalnený zemný plyn). Dodávky LNG sa kontrahujú na ročnej alebo oveľa kratšej báze a podliehajú situácii na trhu. Ak sa ceny v Pacifiku či na Blízkom východe javia ako výhodnejšie, tak sa tankery otáčajú a idú tam, kde sú ceny relatívne vyššie ako v EÚ. V prvej polovici 2016 Katar odklonil 12 % svojho exportu práve na trhy v pacifickej oblasti a na Blízky východ. A to napriek tomu, že cenová úroveň aj tam klesá. Európsky trh vzhľadom na svoju geografickú polohu medzi Pacifikom a Áziou môže v budúcnosti zohrať dôležitú úlohu pri cenotvorbe LNG.
V 1. polroku 2016 sa v Európe zobchodovalo o štvrtinu plynu viac ako pred rokom. Medziročný nárast uhlia však bol výraznejší, zvýšil sa o skoro polovicu. Ako vnímate súperenie týchto komodít? Dokedy bude mať uhlie „navrch“?
Na pozadí tak krátkeho časového úseku sa nedajú robiť zasadne závery či jedna alebo druhá komodita „má navrch“. Ako plynár som fanúšik zemného plynu a teší ma, keď trhové faktory hrajú v jeho prospech. Vtedy rastú trhy a potenciálny dopyt. Na druhej strane musíme byť realisti. V ostatných rokoch aj ten najmenší problém atómovej technológie vyvolá pozornosť až paniku. Atómové elektrárne sú v takýchto situáciách odstavované a eufemisticky sa to označuje ako technologická údržba.
To sa práve dialo v prvom polroku 2016, kedy došlo k niekoľkým takýmto odstávkam. Ten, kto rýchlo zareagoval, bolo uhlie a nahradilo výpadky vo výrobe elektriny z jadra. Prispieva k tomu skutočnosť, že z hľadiska globálnej súťaže energonosičov sa uhlie nachádza cenovo taktiež na relatívne nízkej úrovni, podobne ako plyn. Rozhodujúce však bude, či si uhlie udrží nízku cenovú úroveň. To by mu pravdepodobne pomohlo udržať si pozíciu, ktorú si vybojovalo za prvých šesť mesiacov tohto roka.
Z krajín dovážajúcich uhlie do EÚ sú najvýznamnejšie Južná Afrika, USA a čiastočne aj štáty Južnej Ameriky. Vývoj v prvej polovici roka 2016 ide ruka v ruke s tým, že rast výroby elektriny z čierneho uhlia bol v roku 2015 a 2016 vyšší ako bol v roku 2013.
Sú to prekvapivé čísla. Všetci máme pocit, akoby debata o životnom prostredí a emisiách posielala uhlie do „minulosti“, ale nie je tomu celkom tak. Debatu plyn versus uhlie akoby vytláčalo nekritické nadšenie z obnoviteľných zdrojov. Často aj za cenu konkurencieschopnosti EÚ a našich výrobcov v akomkoľvek odvetví v porovnaní s konkurenciou na Blízkom východe alebo v Ázii.
Spotreba plynu sa kedysi výrazne zvyšovala aj vďaka paroplynovým zdrojom, väčšina z nich je dnes zakonzervovaných. Majú ešte podľa vás budúcnosť?
Kľúčové bude, ako sa budú vyvíjať ceny zemného plynu ako vstupného paliva a elektriny na výstupe. Dnes sa zdá, že elektriny je totálny prebytok. Podľa niektorých odvážlivcov sa z nej čochvíľa stane odpadový produkt. Problém je, že v porovnaní s plynom sa nedá skladovať. Na druhej strane sú investori, ktorí veria uhliu a skupujú aktíva po Európe. Jedným z nich je aj jeden veľký hráč v energetike v našom regióne. Aj v Európe sú na to rôzne pohľady.
Aktuálnou témou v EÚ, navyše so silne politických podtextom je aj plánovaná výstavba plynovodu Nord Stream 2. Ako by zamiešal kartami v plynárenstve?
Nord Stream 2 je zaujímavý z dvoch hľadísk. Na jednej strane Brusel hovorí o bezpečnosti dodávok plynu pre svojich odberateľov v EÚ. Z tohto pohľadu by tento projekt mal byť favorizovaný, pretože zvyšuje diverzifikáciu dopravnej cesty plynu do Európy a tým aj celkovú bezpečnosť dodávok. Na druhej strane sa EÚ stavia k tomuto projektu kriticky, lebo projekt garantuje dodatočné objemy ruského plynu pre trhy EÚ a teda podľa Bruselu projekt neznamená pridanú hodnotu z hľadiska diverzifikácie zdrojov komodity. Podľa môjho názoru diskusiu treba zásadným spôsobom odpolitizovať a riešiť prioritne potreby trhov EÚ po roku 2020 pokiaľ ide o dovoz zemného plynu.
V strednodobom horizonte EÚ nevie nahradiť ruský plyn. Výhoda Nord Streamu 2 je však v tom, že by sme sa oslobodili od nekonečných diskusií o tom, v akej kondícii je ukrajinský prepravný systém a či je dostatok prostriedkov na jeho údržbu a rekonštrukciu. Možnosť voľby je vždy dobrá.
Pre Slovensko má táto vec dvojaký význam. Plyn, ktorý by išiel novou vetvou Nord Streamu, by zrejme ukrojil z množstva plynu tečúceho dnes cez Slovensko. To je zhruba 60 miliárd metrov kubických ročne. Na druhej strane treba povedať, že Eustream zvláda biznis plánovanie pre svoju budúcnosť veľmi dobre. Všetko nasvedčuje tomu, že projekt plynovodu Eastring je dobre rozbehnutý. Navyše plyn, ktorý tečie cez súčasný Nord Stream do Nemecka a ďalej na juh – časť z neho ide stále cez Lanžhot a Baumgarten do Talianska. Tento „nový biznis“ predstavuje pre Eustream solídne dodatočné príjmy. To sú zo slovenskej perspektívy pozitívne správy, ktoré naznačujú, že Eustream by nemusel „vyschnúť“ ani po roku 2019. V „zálohe“ je už dnes hotový slovensko-maďarský prepojovací plynovod a projektovaný slovensko-poľský prepojovací plynovod. A stále je tu deklarovaný prísľub Rusov prepravovať cez Eustream zemný plyn aj po roku 2019.
A tiež nesmieme zabudnúť, že Eustream sa stal hlavným zásobovateľom Ukrajiny s dennou kapacitou 40 miliónov kubíkov. To pomohlo Kyjevu stať sa nezávislým na Rusku z hľadiska dovozu zemného plynu. V skutku historicky moment.
Na záver, aké miesto bude zastávať plyn v energetickom mixe Európy?
Ťažká otázka. Platí však jedna mnohokrát opakovaná pravda, že plyn je najvhodnejšou zálohou pre obnoviteľné zdroje. Ak nefúka vietor a nesvieti slnko, mohol by to byť práve plyn, ktorý by sa používal ako záložný zdroj.
Preto aj v západnej Európe sú niektoré paroplynové elektrárne v systéme studenej zálohy. Nie sú demontované, pretože sa s nimi počíta, aby mohli kompenzovať výpadok na strane OZE.
Dušan Randuška je generálnym riaditeľom spoločnosti MET Slovakia, a.s. Predtým pôsobil v Slovenskom plynárenskom priemysle. Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex a foto: energia.sk.
© energia.sk
K téme
