Konferencia: Európske plynárenstvo nie je šťastným miestom

Tento prístup odštartoval ostrieľaný obchodník s plynom Wolfgang Peters, ktorý obvinil rovnako Európsku úniu aj Rusko z poškodenia reputácie plynu ako rýchleho a nákladovo efektívneho spôsobu boja s emisiami CO2. „Európska komisia neprizná, že došlo k poškodeniu povesti zemného plynu,“ uviedol Peters, ktorý predtým riadil spoločnosť RWE Supply & Trading v Českej republike. „Obhajoba plynu by mala byť asertívnejšia,“ poznamenal Peters. „Aj bez dotácií dokáže významne prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov.“

Peters – ktorý bol v RWE preborníkom originálneho projektu Južného plynárenského koridoru (SGC), plynovodu Nabucco, v snahe priniesť do Európy kaspický plyn – uviedol, že nový SGC, prevádzkovaný SOCAR-om, BP a ďalšími, bude zápasiť s tým, aby si zaistil v blízkej budúcnosti ďalšie vstupné zdroje a umožnil prevádzku na úrovni aspoň podobnej plánovanej eventuálnej kapacite vo výške 31 – 32 miliárd m3 ročne do Turecka a 20 miliárd m3 ročne do Talianska.

„Slon viedol k zrodeniu myši,“ poznamenal ku projektu SGC za 40 miliárd dolárov, ktorý má v prvej fáze priniesť 6 miliárd m3 do Turecka a ďalších 10 miliárd m3 ročne smerom do Talianska. Obdobne cyperský analytik a redaktor píšuci pre NGW Charles Ellinas pochybuje o tom, že plyn z východného Stredomoria čoskoro dosiahne do Európy, a premýšľal nad tým, či si túto skutočnosť uvedomujú politickí lídri v Izraeli a obzvlášť na Cypre, ktorí dúfajú, že ich krajiny schmatnú bohaté odmeny za export plynu. „Odkaz, že EÚ je nadmerne zásobená a nezaujíma sa o plyn z východného Stredomoria, sa tu nedostal,“ podotkol Ellinas.

Veľa plynu z USA tam aj môže zostať

Avšak v kontexte dodávky, prišli najpozoruhodnejšie poznámky od Trevora Sikorskeho z Energy Aspects. Povedal, že americký LNG môže zostať v USA. Hoci americké firmy majú kapacitu na export, plyn môže v skutočnosti skončiť ako možnosť pre export , namiesto toho, aby bol ústredným pilierom globálneho obchodu. Zvyšok sveta ho nemusí potrebovať, prehlásil, a ak Rusi a Nóri budú držať v Európe nízke ceny, do Európy môže prísť relatívne málo amerického LNG. Následne Stuart Elliot, predsedajúci konferencii, zhrnul prvý deň diskusií s tým, že Rusko a Nórsko sú na ceste dosiahnuť v roku 2016 rekordné vývozy, „čo naznačuje, že môže existovať niečo ako cenová vojna“.

Zaujímavosťou je, že Sikorského poznámky v utorok a Ellinasove komentáre v stredu sa virtuálne vtesnali do utorkových správ o príchode prvého nákladu amerického LNG do Turecka.

Sikorski ale nebol úplne pesimistický. Spolu s Melanie Sawaryn z Plattsu vidí príležitosti v prechode od uhlia k plynu. Sikorski naznačil, že teoreticky by trh pre výrobu z plynu, ktorý nahradí uhlie, mohol dosiahnuť až 70 miliárd m3/ročne. Avšak nemyslí si, že by takýto rozsah bol skutočne uskutočniteľný, pretože veľa nečinných elektrární s kombinovaným cyklom plynovej turbíny (CCGT) je v krajinách ako Taliansko, ktoré vlastne až tak veľa uhlia ani nevyužívajú. Sawaryn uviedla, že príležitosti existujú, ak bude tzv. spark spread kladný, čo práve teraz, zdá sa, je. Dodala však, že ceny plynu by museli zostať nízke, aby z toho plyn dokázal profitovať.

Opatrnejší prístup zvolila Anouk honore z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá, ktorá poznamenala: „Premena plynu na elektrinu má stále šancu. Ale nesmie ju zmeškať. Kľúčom je, čo sa stane s IED.“ Poukázala pritom na európsku smernicu o priemyselných emisiách.

Rannveig Stangeland, viceprezidentka pre vládne a regulačné záležitosti v oddelení marketingu a obchodovania (MMP) v spoločnosti Statoil, hovorila o dvoch hlavných témach: rôznorodosti dodávky a potrebe stability regulácie. Uviedla, že južná Európa trpí nedostatkom rozmanitých zdrojov. Aby sa to prekonalo, Európa by mala tlačiť na nové infraštruktúrne projekty, aby sa zaistil tok plynu zo severu na juh a východu na západ, aj aby sa zlepšila likvidita. Avšak varovala, že „väčšinu projektov sa nepodarí rozbehnúť, pretože nedokážu prilákať investorov kvôli politickým a regulačným záležitostiam“.

Zástupkyňa Statoilu pokračovala: „Politickí lídri vysielajú zmiešané signály. Tlačia na novú infraštruktúru, ale zverejňujú stratégie na zníženie využívania plynu, čím podkopávajú svoj cieľ pre novú infraštruktúru.“ Stangeland si tiež vzala na mušku tvorcov politík za to, že nedokážu bojovať s problémom emisií z uhlia. „Keď ide o Nemecko, zníženie využívania plynu neviedlo k zelenšej ekonomike,“ uviedla Stangeland. „S výnimkou Veľkej Británie, sa Európa veľmi nemá čím predvádzať, pokiaľ ide o riešenie uhlia.“

´Plyn potrebuje spojencov´

Ludwig Mohring, generálny riaditeľ pre predaj v spoločnosti Wingas, tvrdil, že Nemecko má víziu energetického sektora bez fosílnych palív do roku 2050, ale dosiahnutie tohto cieľa, zdá sa, spočíva na pokračujúcom spoliehaní sa na uhlie. Zdalo sa, že argumentuje tým, že Nemecko bude jednoducho spaľovať uhlie, čo vyvolalo poznámku zo strany jedného z účastníkov konferencie, že „Nemci všetky svoje emisné povolenky využijú dávno pred rokom 2040.“ Podľa Mohringa je „najefektívnejšou cestou, ako sa vymaniť z CO2, skutočná integrácia obnoviteľných zdrojov a plynu.“ Uviedol, že v súčasnosti sa medzinárodné zameranie sústreďuje na „obnoviteľné zdroje za každú cenu“. Aby sa to vyvážilo, je podľa Mohringa treba, aby „plyn hľadal spojencov“.

Značný dôraz sa kládol na obhajobu plynu a to, ako priemysel nedrží spolu. V ohnivej prezentácii nórska analytička Karen Sund uviedla, že plynárenstvo je plné konkurentov a tí nie sú dobrými spolupracovníkmi, a predsa potrebujú spolupracovať na presadzovaní plynu. Odvetvie pokárala za to, že uviazlo v zakrivení časopriestoru: „Pokračujte v tom, akí ste, ak chcete vymrieť v nasledujúcich 10 rokoch. Ak chcete prežiť ďalších 15 alebo 20, potom sa adaptujte.“

Spotrebitelia v domácnostiach podľa Sund čoraz viac považujú plyn za zastaraný – chcú elektrinu, ale stále viac inklinujú k tomu, aby ju získavali zo solárnych panelov na svojich strechách alebo z inej formy obnoviteľnej energie v očiach verejnosti. Dodala: „Keď sa pohybujete na presýtenom trhu, nerozhodujete o tom, čo je najlepšie pre vašich zákazníkov. Zákazník si vyberie.“

Autor: John Roberts, vedúci analytik Natural Gas World

Článok bol v originále zverejnený na portáli Natural Gas World natomto odkaze. Jeho preklad publikujeme s povolením.

© energia.sk

K téme