Plán Američanov zachrániť Vojany vraj žije
ô
Snímka z podpisu memoranda. Zľava: výkonný riaditeľ Theta Energy Group Igor Hantuch, ex-minister hospodárstva SR Vazil Hudák a minister financií SR Peter Kažimír pri podpise memoranda. Foto: TASR/Roman Hanc
O budúcnosti Elektrárne Vojany Voján sa diskutuje už niekoľko rokov. Slovenské elektrárne ako prevádzkovateľ sa dlhodobo sťažujú na neekonomickosť ich prevádzky. V lete sa objavili správy, že sa nahlas uvažuje o ich zavretí.
Koncom februára, tesne pred parlamentnými voľbami, pritom rozvíril hladinu plán neznámej skupiny Theta Energy Group, ktorá podpísala memorandum s oboma akcionármi elektrární. V nezamestnanosťou zmietanom regióne Američania sľubovali 500 nových pracovných miest a transformáciu závodu. Pochybnosti v tom čase prehĺbil aj fakt, že firma v deň podpisu memoranda formálne neexistovala.
Ukončená štúdia realizovateľnosti
Odvtedy je o investícii Američanov ticho. „Ministerstvo hospodárstva SR nemá informácie o postupe a priebežnom plnení avizovaných zámerov investora Theta Energy Group,“ povedal pre náš portál hovorca rezortu Maroš Stano. Výkonný riaditeľ slovenskej pobočky Theta Energy Group Igor Hantuch nám ale potvrdil, že nedávno bola ukončená nezávislá štúdia realizovateľnosti, ktorú vypracovala britská spoločnosť IPM. Jej súčasťou má byť aj posúdenie technickej časti a finančného modelu. Výsledky tejto analýzy sa podľa neho majú v krátkom čase predostrieť akcionárom Slovenských elektrární.
Začiatok prác koncom tohto roka?
Theta Energy Group dala projektu zelenú. Výška uvažovanej investície sa má pohybovať od 750 do 800 miliónov eur a financovať sa má výlučne zo súkromných zdrojov, bez štátnej pomoci. „Časovo verím, že ešte pred koncom roka sa začne s prácami nielen v kanceláriách, ale konečne aj priamo na mieste,“ predstavil časový harmonogram Hantuch, brat známej slovenskej tenistky.
Celý projekt sa má podľa investora rozdeliť na dve časti. V rámci prvej má dôjsť k modernizácii elektrárne, konkrétne k transformácii palivovej základne z čierneho uhlia na obnoviteľné zdroje energie. Druhá fáza bude zameraná na výstavbu smart technologického parku, v ktorom sa má vyrábať napríklad tlačené svetlo a rozvíjať technológie pre inteligentné siete a skladovanie elektriny. „Výroba elektriny je prvá fáza, ale nie je pre nás core-business. Tým sú inovatívne technológie, ktoré sú využívané pri tomto procese. Tie máme záujem vyrábať v technologickej časti areálu a následne exportovať do troch krajín, kde už máme zazmluvnené dodávky,“ priblížil.
Vláda zostavila expertnú skupinu
Kvôli zachovaniu výroby vo Vojanoch vláda v lete vytvorila expertnú skupinu. Tvoria ju členovia rezortu hospodárstva, Slovenských elektrární, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). Podľa ministra Petra Žigu je EVO schopná technologicky fungovať až do roku 2030. Vlani pracovalo v závode 146 interných zamestnancov, prostredníctvom externých zmlúv je na elektráreň naviazaných ďalších takmer 400 ľudí.
Do červených čísel sa podľa Slovenských elektrární dostali Vojany kvôli nízkym cenám na burze a strate štátnej podpory pri spoluspaľovaní uhlia a biomasy. Prevádzkovateľ kritizuje aj poplatok výrobcov elektriny za pripojenie do sústavy (známy tiež ako G-komponent).
„Brzda a plyn elektroenergetiky“
Elektrárne Vojany sú v prevádzke od roku 1966. Primárne poskytujú podporné služby prenosovej a elektrizačnej sústave. Dnes závod tvoria dve energetické výrobne: EVO I (4×110 MW) a EVO II (4×110 MW). Elektrinu momentálne vyrábajú len dva fluidné bloky EVO I, ktoré od modernizácie v roku 2009 spaľujú okrem čierneho antracitového uhlia aj drevnú štiepku. V minulom roku sa v Elektrárňach Vojany vyrobilo 470 GWh elektriny.
Palivová základňa sa však môže v budúcnosti rozšíriť. Vlani sa vo Vojanoch testovalo spoluspaľovanie čistiarenských kalov a štiepky ako alternatívneho ekologického paliva. Slovenské elektrárne následne získali oprávnenie aj na poskytovanie podporných služieb spoluspaľovaním rozložiteľného odpadu.
© energia.sk
K téme
