Štúdia: Pro-jadrové štáty menej napredujú pri znižovaní emisií
Podporovatelia jadra ako nízkouhlíkového zdroja energie argumentujú tým, že atómové elektrárne sú stabilným zdrojom sústavy a významne prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Podľa výsledkov analýzy anglickej Univerzity v Sussexe a Viedenskej školy medzinárodných štúdií ale silný dôraz na jadro ide skôr ruka v ruke so slabými výsledkami pri dosahovaní klimatických cieľov.
Štúdia, ktorú publikovali v časopise Climate Policy, ukazuje, že najväčší pokrok v znižovaní emisií CO2 a zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov dosahujú tie krajiny, ktoré atómové elektrárne neprevádzkujú alebo sa ich chystajú uzavrieť. Podľa autorov tak existujú vážne pochybnosti o tom, že jadro je odpoveďou na boj s klimatickou zmenou.
V minulom roku bolo v Európe (bez Ruska a Ukrajiny) v prevádzke 132 jadrových reaktorov a pri výrobe elektriny sa na ne najviac spoliehalo Francúzsko, Slovensko a Maďarsko.
Najviac sa činili odstupujúci od jadra
„Dôkazy naznačujú, že potláčaním lepších spôsobov ako splniť klimatické ciele môžu byť zakorenené záväzky voči jadru v skutočnosti kontraproduktívne,“ uviedol profesor Andy Stirling z Univerzity v Sussexe. Dostupné alternatívy voči jadru podľa neho vyvolávajú otázky ohľadom jeho nákladovej efektívnosti, časového harmonogramu aj bezpečnosti.
Európske štáty bez jadra (napr. Dánsko, Írsko či Portugalsko) znížili od roku 2005 svoje emisie v priemere o 6 % a podiel OZE dokázali zvýšiť až na 26 %. Druhá skupina štátov, ktoré sa chystajú jadro vyradiť zo svojho energetického mixu (napr. Nemecko, Holandsko či Švédsko), dosiahli ešte lepšie výsledky – emisie znížili v priemere o 11 % a podiel OZE zvýšili na 19 %.
V tretej skupine štátov, ktoré chcú jadro zachovať alebo jeho podiel na výrobe elektriny ešte zvýšiť (napr. Bulharsko, Slovensko, Veľká Británia), bol nárast OZE najmiernejší – dosiahol podiel 16 % a emisie u nich dokonca stúpli – spolu v priemere o 3 %.
Ide o priemerné výsledky, nakoľko v rámci každej skupiny je možné badať rozdiely. V prípade tretej skupiny Briti svoje emisie znížili, naopak Bulhari, Rumuni či Maďari ich vypustili viac.
V medziach statusu quo
Trojica autorov podčiarkla význam netrhových síl, ktoré formujú trhy s energiami v EÚ. „Zatiaľ čo jadrový sektor je čoraz viac ekonomicky nekonkurenčný a zdá sa, že v EÚ ako celku, je v úpadku, pretrvávajúcou politickou výzvou zostáva rastúci záujem a podnety k účasti a záujmu širokej verejnosti na manažmente energetických systémov,“ píše sa v správe.
Podľa autorov je problémom to, že veľké investície do obrích, časovo, kapitálovo aj odborne náročných projektov centralizovaných atómových elektrární bránia pokroku smerom k liberalizovanému, rôznorodému a distribuovanému trhu a poskytovaniu energetických služieb. Môžu totiž vytvoriť závislosť a pocit, že sa už od nich nedá odstúpiť.
Aj technologické inovácie sa tak v závere orientujú na nové technológie, ktoré ale udržiavajú existujúci systém, namiesto podpory radikálnych zmien v iných sektoroch, ako sú rozvoj solárnych a veterných zdrojov či znižovanie spotreby energie. Tendencie zachovať status quo sa môžu prejavovať v politickom i regulačnom systéme a tiež vo vzdelávacích inštitúciách.
© energia.sk
K téme
