Správa zo zasadnutia súdruhov v Kyjeve
Niet snáď jediného sektoru v energetike, v ktorom by návrh nových regulačných vyhlášok nevyvolal rozruch a vlnu kritiky (azda okrem prepravy a distribúcie plynu?!). Odhliadnuc od obsahu vyhlášok a absurdít typu regulačné odpisy a obmedzenie prevádzkových hodín pre podporu doplatkom, ktoré smrdia ďalšou protiústavnosťou (po nedávno judikovanej kauze G-komponent), znepokojujúce sú čoraz intenzívnejšie praktiky prekrúcania faktov a zatajovania ekonomických vstupov rozhodujúcich pre stanovenie pravidiel regulácie.
Veď čo iné možno povedať o ničím nepodloženom tvrdení, že avizované zmeny v regulácii nebudú mať žiadne dopady na podnikateľské prostredie a verejný rozpočet. Nejaká analýza vplyvov? Načo. Alebo o metodike stanovenia všeobecnej hodnoty zariadení na výkon regulovanej činnosti, o ktorú regulátor opiera nápad s regulačnými odpismi. Masívne predĺženie životnosti zariadení sa odôvodňuje stručne v jednej vete: „Životnosti sú stanovené na základe diskusie a materiálov poskytnutých regulovanými subjektmi.“ Niečo konkrétnejšie? Zabudnite.
Patrí sa síce počkať na výsledky legislatívneho procesu, ale po lapsuse s G-komponentom je už dnes zrejmé, že vedenie regulátora štandardné legislatívne pravidlá ani zákonná úprava proste netrápia. Cieľ je jasný, cena musí ísť dole, stoj čo stoj. Možno preto odôvodnene očakávať, že dotknutí sa budú voči podobným praktikám regulátora úspešne brániť aj teraz, rovnako ako sa bránia v miliónových kauzách odňatia podpory v roku 2015 či tarify za prevádzkovanie systému. Otázkou ostáva, kto to vydrží dlhšie, trh alebo Holjenčík.
K téme
