Podpora pre OZE sa posúva k trhovým nástrojom

Dlhodobo kritizovanou témou na Slovensku je systém podpory obnoviteľných zdrojov (OZE), najmä kvôli vplyvu na zvyšovanie koncových cien, ktoré platia odberatelia – či už podniky alebo domácnosti. Súčasná vláda si vo svojom programe stanovila, že pri využívaní OZE bude prioritou „zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri podpore týchto zdrojov s minimalizáciu vplyvov na koncové ceny energie.“  V pláne je preto nová podoba zákona o podpore OZE.

Ten síce mal byť predložený ešte v tomto roku, množstvo úloh spojených s predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ ale termín riešenia na vládnej úrovni odsúva. Práve s predstaviteľmi Európskej komisie viedli zástupcovia minulej vlády intenzívne rokovania v snahe vyhnúť sa vyšetrovaniu vo forme tzv. infringementu kvôli tomu, že Slovensko oficiálne neoznámilo Bruselu stále platný systém štátnej pomoci pre OZE.

Aj kvôli neexistencii nového zákona sa v cenovej vyhláške, ktorej návrh ÚRSO predstavil v júni a mala by platiť od začiatku budúceho roka, stále počíta s pokračovaním súčasného systému podpory a dotovaním cez tarifu za výrobu elektriny z OZE. Z dôvodu množstva zásadných pripomienok nebola dosiaľ zverejnená finálna verzia tejto sekundárnej legislatívy.

Európske usmernenia

Nevyhnutným prvkom akejkoľvek zmeny podpory pre OZE musí byť súlad s usmerneniami Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti energetiky na roky 2014 – 2020. Na ich základe platí, že od 1.1.2017 sa má pomoc pre nové inštalácie OZE poskytovať primárne v rámci transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania alebo aukcií. Má sa tým zabezpečiť, aby príjemcovia pomoci predávali elektrinu priamo na trhu a podliehali povinnostiam trhu.

Napokon, už od začiatku tohto roka sa na všetky nové schémy a opatrenia v EÚ vzťahujú niektoré podmienky – napr. že pomoc sa poskytuje nie ako výkupná cena (feed-in tarifa) ale ako prémia k trhovej cene a príjemcovia pomoci tiež podliehajú štandardnej zodpovednosti za odchýlku.

Od budúceho roka sa tieto podmienky ešte sprísnia. Súťaž v podobe aukcií a tendrov sa má používať vždy (hoci aj obmedzene na konkrétne technológie), ak:

• členské štáty nepreukážu, že oprávnený je len jeden alebo veľmi obmedzený počet projektov alebo lokalít, alebo
• štáty nepreukážu, že súťažné ponukové konanie by viedlo k vyšším úrovniam podpory, alebo
• štáty nepreukážu, že súťažné ponukové konanie by malo za následok nízku mieru realizácie projektov.

Bez súťaže sa môže pomoc poskytnúť len na zariadenia s inštalovaným výkonom na výrobu elektriny menej ako 1 MW, alebo na demonštračné projekty, okrem pomoci na elektrinu vyrábanú z vetra, na zariadenia s inštalovaným výkonom na výrobu elektriny do 6 MW alebo so šiestimi výrobnými jednotkami.

Podporené zdroje fungujúce pred 1.1.2017 môžu naďalej poberať pomoc na základe dovtedy platnej schémy.

Výsledkom nových usmernení EK, ktoré sú známe už od roku 2014, je, že členské štáty opúšťajú systém výkupných cien a prechádzajú k aukciám a kapacitným trhom. Trh sa kapacitami pre OZE sa spomína aj v regulačnej politike ÚRSO od budúceho roka. Koniec výkupných cien po roku 2020 sa avizoval už v Energetickej politike SR schválenej vládou v novembri 2014.

Aukcie OZE

Do marca tohto roku zaviedlo osem krajín EÚ aukčné schémy aspoň pre niektoré technológie. V júli sa k aukciám pre OZE pripojilo aj Poľsko, kde vláda odhadla, že prechodom od systému zelených certifikátov pôvodu na aukcie štátny rozpočet ročne ušetrí asi 1,6 miliardy eur.

Od systému výkupných cien a prioritného prístupu do sústavy od začiatku roka 2017 upúšťa aj Nemecko. Hlavným nástrojom podpory sa stanú tendre, v ktorých sa každý rok určí aký veľký objem výkonu OZE sa môže postaviť, pričom jednotlivé technológie (fotovoltika, veterné elektrárne na súši, veterné parky pri pobreží a biomasa) budú mať samostatne nastavené pravidlá. Po splnení podmienok sa do aukcií môžu zapojiť aj inštalácie z iných európskych krajín a to do objemu 5 % ročného povoleného výkonu.

Výkupné ceny sa budú naďalej poskytovať len pre zdroje s výkonom do 750 kW, resp. do 150 kW pri biomase. Výnimku z aukčného systému majú vodné a geotermálne elektrárne a tiež zdroje využívajúce odpad, nakoľko podľa analýzy nemeckého ministerstva pre energetiku by aukcie kvôli nízkej konkurencii na trhu nemali význam.

Nemecká konzultačná spoločnosť Ecofys spolu s ďalšími európskymi partnermi publikovali analýzu, v ktorej hodnotili skúsenosti s aukciami pre OZE v 12 krajinách sveta, vrátane 8 štátov EÚ. U všetkých aukčných schém sa potvrdila vyššia efektívnosť a finančné úspory v porovnaní so systémom výkupných cien a administratívne definovaných úrovní podpory. Zároveň sa však ukázalo, že len málokedy sa dosiahne plne plánovaná realizácia projektov a naopak bežné sú oneskorenia vo fungovaní systémov.

Kľúčovú rolu preto podľa odborníkov zohráva predkvalifikačný proces, ako potvrdenie o stavebnom povolení. Dôležité je tiež stanoviť aukčný objem v súlade s očakávaným dopytom a neklásť zbytočné bariéry, ktoré bránia rozvoju súťaže. Napokon, viac aukcií počas roka aj pre tú istú technológiu zvyšuje istotu investorov a umožňuje dlhodobé plánovanie.

Na záver – v súvislosti s terminológiou je podstatné rozlíšiť, či sa výraz  trh s kapacitami týka len obnoviteľných zdrojov alebo sa vzťahuje k bezpečnosti dodávok a adekvátnosti výkonu, či zahŕňa aj jadro ako nízkouhlíkový zdroj, technológie výroby elektriny z fosílnych palív (plyn, ropa, uhlie), respektíve či zohľadňuje aj cezhraničné prepojenia.

© energia.sk

K téme