Komunikácia medzi Naftogazom a Gazpromom nefunguje
Kyjev chce, aby EK preskúmala značné a nevysvetlené pokles tlaku v ruskej prepravnej sieti na vstupných bodoch do ukrajinskej siete. V stredu zaslali list eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi aj na sekretariát Energetického spoločenstva.
Na kľúčovom vstupnom bode, kompresorovej stanici Sudža, mal tlak klesnúť zo 63,5 atm dňa 19.7. na 52,3 atm dňa 26.7. „Od ruského prevádzkovateľa sa zmluvne vyžaduje zachovávať tlak najmenej 60 atm na tomto výstupnom bode,“ uviedol Naftogaz. Obdobný pokles sa mal zaznamenať aj na druhom najväčšom hraničnom bode Pysarevka a rovnaká „alarmujúca situácia“ vznikla aj posledný týždeň v júni.
Kyjev pritom nedostal od Gazpromu žiadne varovanie ani vysvetlenie, čo považuje za technickú výzvu aj riziko pre stabilitu ruského tranzitu plynu do EÚ. Apeluje najmä na mechanizmus včasného varovania v súlade s rozhodnutím Energetickej charty a žiada komplexnú diskusiu so zástupcami EK.
Hovorkyňa EK Anna-Kaisa Itkonen dnes na tlačovom brífingu uviedla, že sú v kontakte s ostatnými partnermi v trilaterálnom formáte ale zatiaľ nebolo potreba zvolať okamžité stretnutie aj vzhľadom na teplé ročné obdobie.
Menší objem toku plynu z Ukrajiny cez Veľké Kapušany potvrdzujú aj čísla slovenského prepravcu. Zatiaľ čo 21.7. cez tento vstupný bod prešlo takmer 122,9 mil. m3 plynu, 26.7. to už bolo len 70,4.
Odborný portál ICIS pokles tokov vysvetlil znížením dopytu po plyne v Rakúsku a Taliansku, kde panuje horúce počasie. V Rakúsku navyše prebiehala údržba potrubia, ktorá by mala skončiť dnes večer. Okrem toho uviedol, že v auguste by sa mali toky plynu cez Ukrajinu a Slovensko naopak zvýšiť. Naplánovaná je totiž údržba na plynovodoch Opal, NEL aj Jamal a tiež vstupný bod Greifswald, cez ktorý sa do Nemecka dostáva plyn cez podmorský plynovod Nord Stream.
© energia.sk