Ministri EÚ: Systém nefunguje, energie sú drahé, trh preregulovaný
Foto: Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ
Dnes a včera sa v Bratislave konal „jumbo council“ – na neformálnom zasadnutí sa počas slovenského predsedníctva stretli ministri pre energetiku aj pre klímu zo všetkých členských štátov EÚ. V diskusiách dominovala téma cien energie a ich dosah na konkurencieschopnosť.
Európska komisia aktuálne pripravuje druhú správu o cenách elektriny a plynu, ich štruktúre a nákladoch na energie, ktorá sa bude venovať domácnostiam aj priemyslu s dôrazom na zvláštne okolnosti energeticky náročných odvetví. Prvé takéto hodnotenie zverejnila v januári 2014, druhá sa má zverejniť do konca tohto roka. Eurokomisár pre energetickú úniu Maroš Šefčovič však už prezentoval niektoré predbežné výsledky.
Maloobchodné ceny elektriny pre priemysel od roku 2008 stúpali asi o 2 % ročne. Zdá sa však, že od roku 2014 sa ceny spomalili a dokonca začali klesať, napr. v prípade plynu pre veľkých priemyselných odberateľov.
Nižšie ceny energií na trhoch podľa Šefčoviča poskytujú určitý „priestor na dýchanie“, čo predstavuje vítaný makroekonomický stimul a priemyslu dáva šancu na revíziu svojich výrobných procesov, investície do nových technológií a redukciu nákladov na energie.
Preregulovaný trh
Ceny, ktoré platia domácnosti i firmy ale nereagujú na pokles ceny komodity rovnako rýchlo, resp. úplne, keďže zahŕňajú regulačné a fiškálne zložky.
„Medzi rokmi 2008 – 2015 energetická zložka cien pre priemysel za elektrinu klesla o 12 – 21 % v dôsledku padajúcich veľkoobchodných cien,“ uviedol eurokomisár vo svojom príhovore s tým, že v niektorých krajinách môže byť stále slabá konkurencia na maloobchodnom trhu. Rastúce sieťové náklady, dane a poplatky ale boli väčšie než pokles energetickej zložky a tlačili koncové ceny elektriny hore.
„Sieťové náklady pre priemyselných odberateľov stúpli asi o 25 % a v roku 2015 predstavovali 15 – 25 % ceny. Dane a poplatky významne stúpli vo väčšine štátov, pre priemysel vlani predstavovali 25 – 30 % ceny,“ upozornil Šefčovič.
Foto: TASR – Martin Baumann
Samotní ministri podľa neho priznali, že systém ako je nastavený dnes, nefunguje.
„Máme preregulovaný trh a vo výsledku tvoria polovicu ceny takéto náklady a poplatky,“ uviedol. „Skrývajú sa v tom rôzne podporné programy, či už pre zdroje, sociálne programy alebo snaha vlád generovať príjmy počas ekonomickej krízy,“ poznamenal na tlačovej konferencii.
Dopady na priemysel i občanov
Sieťové poplatky sú podľa neho dôležité na udržanie sústavy, „ale je priestor pozrieť sa na to, ktoré sú oprávnené a ktoré by sa mohli znížiť“.
„Dôkazy ukazujú, že podiely nákladov na energie sú u energeticky náročných odvetví (s výnimkou rafinérií) v EÚ vyššie než v Japonsku, ale vo väčšine sektorov nižšie než v USA,“ poznamenal Šefčovič s tým, že k tomu prispelo jednak zvýšenie energetickej efektívnosti, ale tiež oslobodenia od daní a poplatkov a tiež štátna podpora pre rôzne podniky.
Maloobchodné ceny energií pre domácnosti od roku 2008 do 2015 v EÚ stúpali ročne o 3 %. V roku 2014 smerovalo na energie v priemere asi 6 % výdavkov domácností, avšak medzi jednotlivými krajinami boli zásadné rozdiely. Na Malte tvorili výdavky na energie len asi 3 % výdavkov občanov, na Slovensku až 14,5 %. Najviac sa to pritom prejavovalo u nízkopríjmových domácností.
„Veľkú úlohu by mala zabezpečiť väčšia konkurencia na trhu. Musíme urobiť maximum, aby sme trh otvorili, mali dostatočnú prepojovaciu kapacitu, zjednodušili sme spôsob ako účtujeme, aby zmeny dodávateľov boli jednoduchšie a sami odberatelia vyvíjali tlak na to, aby mali nižšie ceny a kvalitnejšie služby,“ zdôraznil slovenský eurokomisár.
Foto: Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ
Infraštruktúra a LNG
„Pre zníženie cien je potrebné, aby bol medzinárodný aj európsky trh likvidný. Je treba pokračovať v dostavbe infraštruktúrnych prepojení,“ dodal minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý poukázal aj na debatu o značnom potenciáli LNG pre Európu, čo je pre krajiny dôležité najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti.
Do 2020 by sa mal objem LNG na svetovom trhu zvýšiť o 50 %, pričom podľa Šefčoviča sú jeho ceny už dnes porovnateľné s cenami za plyn dopravovaný potrubiami.
Zmeny pri obnoviteľných zdrojoch
Popri spomínanej správe tiež Komisia príde s niekoľkými legislatívnymi návrhmi. Predovšetkým pôjde o nový dizajn pre obchodovanie s elektrinou, revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch a asi v budúcom roku možno očakávať aj nové usmernenia pre štátnu pomoc v oblasti energetiky.
V súvislosti s revíziou smernice o OZE Šefčovič naznačil, že sa zameria na to, ako lepšie a efektívnejšie integrovať OZE do energetického mixu, ako posilniť postavenie zákazníkov, keďže hlavne v západnej Európe rastie tlak a záujem o prosumers, kedy odberatelia sú zároveň aj producentami. Je však podľa neho treba nájsť aj optimálny spôsob ako obnoviť cenové signály v oblasti elektriny tak, aby si aj vďaka novým opatrenia ľudia ako aktívni zákazníci sami optimalizovali ceny.
Pozornosť sa bude venovať aj skladovaniu energie z nestabilných zdrojov ako slnko a vietor. „Nie je to legislatívne ani finančne ošetrené,“ podčiarkol eurokomisár.
© energia.sk
K téme
