IEA: Vyššie investície do energetiky by významne zlepšili ovzdušie
Znečistenie ovzdušia má podľa odhadov každoročne na svedomí až 6,5 milióna úmrtí. A ak nedôjde v energetike k zmenám vedúcim k zníženiu znečistenia atmosféry, toto číslo by mohlo v nasledujúcich dekádach ďalej rásť, upozornila tento týždeň Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej špeciálnej správe World Energy Outlook zameranej na energetiku, znečistenie ovzdušia a zdravie. Jej hĺbková analýza zapadá do série medzinárodných aktivít po decembrovej klimatickej dohode z Paríža (COP21), na ktorej sa krajiny dohodli udržať otepľovanie Zeme pod hranicou 2 °C.
Výroba a využívanie energie – najmä vo forme neregulovaného alebo neefektívneho spaľovania palív – sú najvýznamnejším zdroj kľúčových znečisťujúcich emisií (jemných prachových častíc, oxidov síry a dusíka) spôsobených človekom. „Milióny ton týchto znečisťujúcich látok sa každý rok vypúšťajú do atmosféry z fabrík, elektrární, osobných a nákladných áut a tiež asi 2,7 miliardami ľudí, ktorí sa stále spoliehajú pri varení na špinavé pece a palivá (hlavne drevo, drevené uhlie a inú biomasu),“ uviedla IEA.
Ropa, uhlie i biomasa
Znečistenie ovzdušia je podľa šéfa agentúry Fatiha Birola jasným energetickým problémom, keďže energetika je najvýznamnejšou príčinou emisií všetkých hlavných znečisťujúcich látok. Vlani sa napríklad do ovzdušia dostalo 108 miliónov ton oxidov dusíka (NOx) – až 61 % z nich je možné pripísať ropnému sektoru. V prípade vypúšťania dioxidu síry (SO2), bolo hlavným vinníkom uhlie a v prípade jemných znečisťujúcich látok (PM2,5) zase spaľovanie biomasy.
Zdroj: IEA, 2016
Agentúra vidí problém v maskovaní regionálnych rozdielov – zatiaľ čo emisie v rozvinutých krajinách klesajú, v Indii, juhovýchodnej Ázii a Afrike sú na vzostupe. Dôvodom je, že očakávaný rast v dopyte po energii prevyšuje úsilie v oblasti zlepšovania stavu atmosféry.
Správa prezentuje stratégie prispôsobené rôznym okolnostiam v jednotlivých štátoch. Scenár čistého ovzdušia ukazuje ako by voľby v energetických politikách (napr. prechod na šetrnejšie zdroje v elektroenergetike ako sú OZE, vyššia energetická efektívnosť v priemysle či prísnejšie emisné štandardy v doprave) podporené vyššími investíciami asi o 7 % dokázali do roku 2040 prudko zlepšiť zdravie obyvateľstva. Vďaka dodatočným stimulom by sa svetový dopyt po energii mohol do roku 2040 znížiť o 13 % oproti očakávanej úrovni.
„Musíme zrevidovať náš prístup k rozvoju energetiky tak, aby komunity neboli nútené obetovať čistý vzduch výmenou za ekonomický rast,“ uviedol Fatih Birol.
Jadro?
Šéf IEA v utorok na medzinárodnej jadrovej konferencii v Paríži pripomenul, že produkcia elektriny z fosílnych palív je zodpovedná aj za asi 40 % svetových emisií oxidu uhličitého. Z pohľadu vypúšťania CO2 aj iných látok sa tak jadrová energetika javí ako čistý zdroj. Problémom tohto sektora sú však starnúca flotila reaktorov a tiež nízke veľkoobchodné ceny elektriny.
Až 60 % existujúcich blokov má za sebou medzi 30 až 40 rokov prevádzky, predovšetkým v Európe a USA. Vlády by preto podľa Birola mali začať konať, ak si chcú túto formu výroby zachovať. Súčasné nízke ceny uhlia a neexistujúce, resp. nízke ceny emisných povoleniek ale podľa neho neposkytujú investorom správne signály.
© energia.sk
K téme
