Fico sa opäť tajne stretol so šéfom Gazpromu
O čom rokoval Miller s Ficom v Bratislave? Foto: TASR/AP/Alexander Zemlianichenko
V pondelok (20. júna) prijal predseda Vlády SR Robert Fico v Bratislave šéfa ruského Gazpromu Alexeja Millera. Témou ich pracovného stretnutia, už druhého v tomto roku, bola spolupráca v plynárenskom sektore. „Konkrétne sa hovorilo o interakcii medzi Gazpromom a slovenskými firmami v oblasti dodávok plynu a jeho tranzite,“ stručne informovala spoločnosť, ktorá má monopol na vývoz plynu z Ruska. Úrad vlády SR na otázky o téme rokovania neodpovedal.
Vzhľadom na okolnosti je pravdepodobné, že sa hovorilo aj o pripravovanom plynovode Nord Stream 2. Slovensko je na čele opozície krajín EÚ, ktoré sú proti rozšíreniu potrubí s kapacitou 55 mld. metrov kubických ročne, ktoré by privádzali plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Štátni predstavitelia využívajú každú príležitosť, aby na medzinárodnom fóre tlmočili postoj vlády. Naposledy Fico kritizoval Nord Stream 2 pri stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
Nord Stream 2 a Slovensko
Ak by Rusi odklonili prepravu plynu cez územie Ukrajiny, slovenský prepravca by utrpel výrazné finančné straty. Európa pokrýva asi tretinu svojej spotreby ruským plynom, ktorý približne z polovice tečie práve cez územie Ukrajiny. Eustream má zmluvu s Gazpromom do roku 2028. Vďaka klauzule „ship-or-pay“ musia dovtedy Rusi platiť za kapacity bez ohľadu na to, či ich využívajú alebo nie.
Ak by sa projekt Nord Stream 2 realizoval, slovenský Eustream si potom bude musieť hľadať nové obchodné príležitostí. Jedným z riešení môže byť aj plynovod Eastring. „Vzhľadom na to, že máme nejaký čas, predpokladám, že sa budeme vedieť vysporiadať aj s potenciálnym plynovodom Nord Stream 2,“ zdôraznil nedávno šéf Eustreamu Rastislav Ňukovič na konferencii Energofórum.
Kritici upozorňujú aj na politickú dimenziu i technické riziká. Ak sa zrealizuje, rúra Nord Stream 2 sa bude na celej trase spoliehať na jednu kompresorovú stanicu. Plyn bude tlačiť z ruského Vyborgu až do nemeckého Greifswaldu. Do Európy by takto mohlo severnou trasou prúdiť až 80 % ruského plynu.
Podľa zástancov je Nord Stream 2 komerčný projekt v súlade s európskym právom. Polovičný podiel má Gazprom, zvyšnú časť kontroluje rakúska spoločnosť OMV spolu s E.ON, Engie, Shell a Wintershall. Do prevádzky by sa podľa akcionárov mohol uviesť už koncom roka 2019. Celkové investičné náklady na jeho výstavbu majú dosiahnuť 10 miliárd eur.
© energia.sk