Plusy niektorých malých OZE môžu byť zdanlivé
V druhej polovici júna by sa malo spustiť 3. kolo žiadostí o dotácie na inštaláciu malých zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov (program Zelená domácnostiam), tentoraz bez Bratislavského kraja. Doterajšie skúsenosti potvrdili obrovský záujem domácností o získanie poukážky. Po vyplnení žiadostí sa však ukázalo, že asi tretine z vydaných voucherov prepadla 30-dňová platnosť, pretože ich domácnosti nepredložili zhotoviteľom.
„V rámci projektu Zelená domácnostiam bolo v prvých dvoch kolách doručených 3071 žiadostí o preplatenie poukážok v hodnote vyše 6 miliónov eur,“ uviedol hovorca SIEA Stanislav Jurikovič. „Koľko z poukážok bude preplatených, závisí od výsledkov posúdenia žiadostí, ktoré bude ukončené v najbližších týždňoch,“ dodal.
Najväčší záujem je o zariadenia využívajúce energiu zo slnka, či už na výrobu tepla alebo elektriny. Kvôli legislatívnym obmedzeniam nie je zatiaľ možné žiadať o príspevok na malé veterné turbíny. Okrem solárnych zdrojov domácnosti požiadali aj o preplatenie 219 inštalácií kotlov na biomasu a 597 inštalácií tepelných čerpadiel, ktoré je zatiaľ možné využiť len v rodinných domoch.
Tepelné čerpadlá
Tieto zdroje sú u nás aj napriek vysokým obstarávacím nákladom čoraz populárnejšie. V roku 2014 sa aj bez poskytovania štátnych dotácií nainštalovalo na Slovensku rekordných takmer 1000 kusov tepelných čerpadiel.
Nakoľko však ide o najdrahšiu z ponúkaných technológií, kde max. výška príspevku dosahuje až 3700 eur, pri výbere treba byť o to ostražitejší. Pri orientovaní sa v ich cenách treba dbať na to, či zahŕňajú nielen samotnú jednotku, ale aj všetky príslušné a nutné komponenty a súvisiace práce (napr. systém regulácie teploty a ovládania vykurovacích okruhov, cirkulačné čerpadlo, tlakovú skúšku, montáž, napojenie k vykurovacej sústave, revíziu elektrických zariadení a pod.). Po ich započítaní totiž výsledná obstarávacia cena zariadenia môže značne narásť, resp. sa výhoda zdanlivo lacného modelu stratí.
Pri prevádzke je zase najdôležitejším parametrom vykurovací faktor (coefficient of performance, COP), ktorý značne kolíše na základe pracovných podmienok čerpadla, najmä vonkajšej teploty. Pri mínusových vonkajších teplotách klesá okrem COP aj výkon tepelného čerpadla a môže byť potrebné, aby sa do ohrevu zapojil elektrický či plynový kotol (pri hybridných tepelných čerpadlách).
Výhodou moderných čerpadiel je možnosť reverzného chodu v teplých mesiacoch – pasívne chladenie má dokonca často vyššiu účinnosť než elektrické klimatizačné jednotky.
Novostavby, resp. budovy, ktoré prešli významnou obnovou, už dnes musia spĺňať náročné požiadavky v oblasti energetickej hospodárnosti. Po roku 2020 budú dokonca musieť spĺňať parametre budov s takmer nulovou potrebou energie (tzv. energetická trieda A0). Nízka spotreba energie v týchto domoch však vedie k tomu, že pri investícii do tepelného čerpadla, či už s dotáciou alebo bez nej, sa jej návratnosť predlžuje. Návratnosť investície je paradoxne rýchlejšia v domoch s vyššími tepelnými stratami a spotrebou energie.
Dvojičky teplo a plyn?
Na nedávnej konferencii Energofórum – Plyn Stanislav Janiš zo Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) poukázal na niekoľko ohrození plynu v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT). Za prvé označil definíciu účinnej výroby podľa smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ), ktorá zohľadňuje palivový zdroj a nie to, ako účinne sa teplo vyrába, čo môže znamenať rozklad CZT na plyn, napriek tomu, že vyrába teplo efektívnym spôsobom.
Ako „sofistikovaný útok na CZT“ označil smernicu o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ) a vyhlášku ministerstva dopravy a výstavby 364/3012 Z.z. Pri výpočte energetických tried sa totiž ako globálny ukazovateľ používa umelo prepočítaná spotreba primárnej energie, pri ktorej dochádza k odpočítavaniu objemu kWh/(m2.rok), ak sa energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody vyrába v OZE zariadeniach. Pri vykurovaní plynom z CZT nie je podľa Janiša možné matematicky sa vtesnať do najlepšej kategórie energetickej hospodárnosti budov, hoci toto palivo má stále nesporné výhody. Ako riešenie sa javí vyhláška pripravovaná ministerstvom hospodárstva, ktorý má osobitne stanoviť výpočet faktora primárnej energie pre účely CZT.
Pri efektívnom nasadení samostatného plynového vykurovania v domácnostiach, resp. u spotrebiteľov približne do 60 tisíc m3 plynu ročne, v kombinácii s kvalitným zateplením a solárnym panelom sa však predsa len kritéria energetickej hospodárnosti pre energetické triedy A0 splniť dajú.
V podmienkach programu Zelená domácnostiam je navyše jasne ustanovené, že inštaláciou zariadenia nesmie dôjsť k odpojeniu domácnosti od systému CZT alebo výraznému zhoršeniu jeho parametrov.
Biomasa
Za ohrozenie tradičného plynárenstva a teplárenstva sa označuje aj biomasa, ktorá zemný plyn vytláča predovšetkým v lokalitách, kde je prístup k lacnejšiemu palivu. Biomasa je totiž považovaná za zdroj bez emisií CO2. Vo februári Európska komisia publikovala štúdiu na tému uhlíkových dopadov biomasy v EÚ, v ktorej výskumníci potvrdili, že pri udržateľnej výrobe a využívaní bioenergie a obhospodarovaní lesov môže dôjsť k značnému zredukovaniu emisií CO2, závisí však od konkrétneho zdroja.
V súvislosti s ekologickým dopadom kotlov na biomasu je však treba popri oxide uhličitom zohľadniť aj emisie iných látok – oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka a najmä tuhých znečisťujúcich látok. Na vypúšťanie tuhých prachových častíc (PM2,5 a PM10), sadzí a benzo(a)pyrénu pri spaľovaní dreva a iných druhov biomasy upozorňuje aj Európska environmentálna agentúra v rámci hodnotenia kvality ovzdušia.
V rámci dotačného programu je možné získať príspevok na kotly na biomasu v rodinných aj bytových domoch – v zozname zariadení je zaregistrovaných viac než 500 rôznych modelov. Aj vzhľadom na obmedzenia vzťahujúce sa k prenajímaniu priestorov, potrebu dostatočného priestoru na samotné zariadenie, skladovanie paliva a náročnejšiu obsluhu o poukážku na inštaláciu kotla na biomasu nepožiadala ani jedna bytovka.
V prípade dotácie pritom platí, že sa kotol na drevnú štiepku, pelety, brikety či splyňovanie dreva nesmie nainštalovať v dome, ktorý je možné pripojiť k CZT. Takýto kotol navyše musí nahradiť menej ekologický kotol spaľujúci fosílne palivo. Pri bytových domoch prichádza do úvahy najmä náhrada existujúceho kotla na uhlie.
© energia.sk
K téme
