Tepelná mapa Slovenska je na svete
Do konca minulého roka malo ministerstvo hospodárstva predložiť Bruselu tepelnú mapu Slovenska – hovorí tak zákon 321/2014 o energetickej efektívnosti. Nestihlo. Keď sme sa koncom januára rezortu pýtali prečo, odkázal nás na svoju príspevkovú organizáciu Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA), ktorá má monitorovanie energetickej efektívnosti na starosti.
Mapa tiež mala byť zverejnená na webstránke ministerstva. Agentúra aj ministerstvo si môžu úlohu odškrtnúť – SIEA už tepelnú mapu zverejnila.
Zobrazovať má:
- obce a mestá s koeficientom zastavanosti územia väčším ako 0,3,
- priemyselné zóny s ročnou spotrebou tepla a chladu väčšou ako 20 GWh,
- existujúcu aj plánovanú infraštruktúru systémov centralizovaného zásobovania teplom (CZT)
- umiestnenie existujúcich zariadení na výrobu elektriny s ročnou výrobou nad 20 GWh, spaľovní odpadov, kogeneračných zariadení a tiež zdrojov CZT,
- umiestnenie systémov CZT a plánovaných zariadení podľa predchádzajúceho bodu, ktoré spĺňajú požiadavky podľa zákona o energetike.
Účelom mapy je, aby mali záujemcovia o investovanie v oblasti teplárenstva dostupné informácie o lokalitách, kde je vhodné uvažovať o zavedení systémov centrálneho zásobovania tepla. V prípade Slovenska, ktoré má pomerne rozvinuté systémy CZT, mapa slúži hlavne na identifikovanie území, na ktorých je možné efektívne zabezpečovať teplo prostredníctvom vysokoúčinnej kogenerácie, OZE a využívať teplo z priemyselných procesov na vykurovanie aj chladenie.
Zdroj: SIEA – Tepelná mapa
SIEA využila údaje zhromaždené vo svojom monitorovacom systéme energetickej efektívnosti. K dispozícii sú rôzne mapové vrstvy – obce so spotrebou tepla nad 20GWh, informácie o elektrárňach, spaľovniach a zariadeniach na výrobu tepla a chladu, prehľad o kombinovanej produkcii elektriny a tepla, spotrebe tepla v budovách aj o konkrétnych prevádzkovateľov rozvodov.
Dáta budú priebežne aktualizované. „Nové údaje sa spravidla spracovávajú potom, čo ich poskytovatelia v zmysle platnej legislatívy dodajú do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Číselné údaje zobrazované v detaile sú prístupné až po ich schválení, t. j. kontrole a uzavretí reportov evidovaných v monitorovacom systéme,“ vysvetlila manažérka komunikácie SIEA Sylvia Palková.
Niektoré údaje ešte chýbajú
Mapa teda zatiaľ nie je kompletná. Sprístupnenie vrstvy pre zdroje tepla a chladu sa predpokladá v júni 2016, ukončenie spracovania reportov KVET je naplánované v mesiaci júl 2016.
Prázdno vyzerá aj vrstva zobrazujúca elektrárne s celkovou ročnou výrobou nad 20 GWh. Túto hranicu prekračujú mnohé ďalšie zdroje – napr. vodné elektrárne Gabčíkovo, Čierny Váh, Nosice, Trenčín a iné.
V mape tiež chýbajú údaje o plánovanej infraštruktúre systémov CZT. Sylvia Pálková to vysvetlila ešte nespustenou podporou CZT z eurofondov.
V rámci OP KŽP sa totiž majú financovať aj projekty zamerané na rozvoj účinnejších systémov centralizovaného zásobovania teplom. „Podporu bude možné získať aj na rekonštrukciu, modernizáciu, ale aj výstavbu rozvodov tepla. Ak budú schválené žiadosti obsahovať aj rozšírenie, respektíve nové prepojenie existujúcich systémov, informácie o plánovanej infraštruktúre centralizovaného zásobovania teplom budú do systému doplnené,“ uviedla.
Výzva, na ktorú je vyčlenených 150 miliónov eur, by mala byť vyhlásená v najbližších mesiacoch.
Obdobný nástroj – národná tepelná mapa by mala byť k dispozícii aj v ostatných členských štátov EÚ, túto úlohu stanovuje smernica EÚ o energetickej efektívnosti.
© energia.sk
K téme
