Analytici: Emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív vlani v SR stúpli až o 9,5 %
Slovenské politické špičky sa podľa šéfredaktorky internetového portálu energia.sk Lenky Ferenčákovej radi chvália nízkouhlíkovým energetickým mixom, keď sa asi 56 % elektriny v SR vyrába z jadra a 17 % z vody.
„Výstrahou by nám však mali byť údaje Eurostatu, podľa ktorého u nás vlani najviac spomedzi všetkých členských krajín EÚ stúpli emisie oxidu uhličitého (CO2) zo spaľovania fosílnych palív medziročne až o 9,5 %,“ uviedla pre TASR Ferenčáková. Sprísnené emisné limity, ktoré platia v celej EÚ od začiatku tohto roka, navyše podľa nej spĺňajú len dve zo šiestich štátnych teplární, prevádzka zvyšných štyroch pokračuje na základe výnimiek, respektíve prechodných opatrení.
„Pokiaľ ide o prejavy klimatickej zmeny, čo v prípade územia Slovenska a Európy znamená najmä čoraz extrémnejšie výkyvy počasia a tiež všeobecne stúpajúce priemerné teploty, energetici ich pociťujú už dnes. Teplé zimy vedú k poklesu spotreby plynu aj k nižšiemu využívaniu vykurovacích sústav,“ zdôraznila Ferenčáková.
Letné horúčavy a suchá podľa nej robia vrásky nielen poľnohospodárom, ale tiež prevádzkovateľom vodných elektrární. Uhoľné elektrárne ani jadrové bloky tiež nie je možné účinne chladiť, ak je vody málo a navyše je teplá.
„Pre horúčavy auguste 2015 boli napríklad odstavené mnohé malé vodné elektrárne v susednej ČR aj tepelné elektrárne v Poľsku. V júli 2006 boli prevádzkovatelia jadrových zariadení nútení znížiť výkon reaktorov v Španielsku, Nemecku aj Francúzsku. O tri roky neskôr Francúzi opäť museli pre sucho odstaviť atómové elektrárne s výkonom až 20 GW a krajina musela veľkú časť elektriny dovážať zo zahraničia,“ upozornila.
Silné vetry, búrky a zosuvy pôdy zase podľa nej testujú zraniteľnosť prenosových a distribučných vedení, pričom náprava poškodení si, samozrejme, vyžaduje dodatočné náklady. Horúčavy aj extrémne chladné dni nárazovo zvyšujú dopyt po energiách (na chladenie aj vykurovanie), čím tlačia na špičkové kapacity. „To všetko zvyšuje celkové nároky na elektrizačnú sústavu, ktorá tak vyžaduje nielen zodolnenie jednotlivých prvkov, ale inteligentnejšie riadenie zohľadňujúce celý cyklus výroby, prenosu aj spotreby energie,“ dodala šéfredaktorka energia.sk.
Podľa analytika portálu energieprevas.sk Jozefa Badidu sú klimatické zmeny realitou, čo určite už pociťuje aj bežná populácia. „Hádam každý si všimol vysoké priemerné teploty, veď 15 najteplejších rokov spadá práve do 21. storočia a rok 2015 bol vôbec najteplejším rokom v histórii meraní od 19. storočia,“ podčiarkol.
„Aj na Slovensku sme už zažili extrémne suchá a málo snehu v zimnom období. Aj preto už len málokto pochybuje o vplyve človeka na zmenu klímy, ktorá sa tak stáva jednou z najväčších výziev našej doby. Cestou k obmedzeniu globálneho otepľovania má byť redukcia skleníkových plynov a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku,“ dodal Badida.
Copyright © TASR 2016
K téme
