Europoslanci sa pustili do Nord Streamu 2
Jedným z bodov včerajšieho plenárneho zasadnutia europarlamentu bol vplyv projektu Nord Stream 2 na trh s plynom v regióne strednej a východnej Európy. Slovensko je na čele opozície krajín EÚ voči výstavbe nových podmorských potrubí s kapacitou 55 miliárd metrov kubických ročne. Najvyšší politickí predstavitelia voči nemu pravidelne agitujú na rôznych medzinárodných fórach. Viacerí z našich europoslancov sa už o ňom tiež vyjadrili negatívne, vo včerajšej debate Európskeho parlamentu však oficiálne nevystúpil ani jeden z nich.
Koncom januára sa o dopady zaujímali konzervatívny europoslanci z Bulharska a Poľska Nikolaj Barekov a Zdzisław Krasnodębski, ktorí sa Európskej komisie pýtali, ako hodnotí potenciálne dôsledky na vývoj stabilného a dobre fungujúceho trhu v regióne a na Ukrajine, ako posilní bezpečnosť dodávok a prispeje k liberálnejšiemu a flexibilnejšiemu trhu s plynom.
V apríli sa ku kritikom pridal nemecký europoslanec a šéf stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP) Mannfred Weber. Ten v liste adresovanom nemeckému ministrovi hospodárstva aj eurokomisárovi Miguel Arias Caňetemu uviedol, že Brusel musí trvať na tom, aby bol projekt plne v súlade s tretím energetickým balíkom.
Európa pokrýva asi tretinu svojej spotreby ruským plynom, ktorý je zhruba z polovice prepravovaný cez Ukrajinu. Kvôli napätiu medzi Kyjevom a Moskvou chce ale Gazprom nájsť nové tranzitné cesty do Európy mimo ukrajinské územie. Po zrušení South Streamu a stagnácii projektu Turkish Stream popod Čierne more sa vlani v septembri dohodol na rozšírení existujúceho plynovodu Nord Stream privádzajúceho zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.
Sprevádzkovanie jeho súčasných dvoch potrubí pritom malo jasný negatívny dopad na tranzit plynu cez Ukrajinu, Poľsko a Slovensko. Medzi rokmi 2011 a 2012 sa u nás objem prepravy zemného plynu prepadol o 24 % zo 74 miliárd m3 na 56,5 miliárd.
Zaujímavý zdroj prostriedkov
„Plynovod Nord Stream 2 je praktickým príkladom toho, ako EÚ často jedná v rozpore so svojimi skoršími zámermi. Keď pred niekoľkými rokmi vypukla plynová kríza, zhodli sa politici EÚ na tom, že zaistenie bezpečného zásobovania plynom je jednou zo spoločných priorít Únie. Dnes je zrejme všetko inak,“ upozornil český europoslanec Jaromír Kohlíček (GUE/NGL).
Nord Stream 2 podľa neho treba posudzovať z pohľadu zaistenia dostatočného množstva plynu pre štáty EÚ, otázky, či pri vstupe plynu do Unie môže mať tak silné slovo jediný členský štát (Nemecko) a napokon ide o ekonomické hľadisko. Pre súčasné tranzitné štáty sú totiž tieto príjmy „zaujímavým zdrojom prostriedkov“.
Vo včerajšej rozprave nesúhlas s Nord Streamom 2 vyjadrilo päť z ôsmich súčasných politických skupín v EP. Na jeho podporu vystúpila rakúska europoslankyňa Barbara Kappel (ENF).
Tá pripomenula, že za projektom nestojí len ruský Gazprom, ale aj európske firmy Uniper, Wintershall, Engie, Shell a OMV. V rámci Únie, ktorá trpí v energetike nedostatkom investícií až vo výške 200 miliárd eur, by projekt znamenal 9 miliárd eur investovaných počas výstavby a ďalších 7 miliárd by súviselo s výstavbou ďalších prepravných kapacít a dodatočných trás. Samotná rakúska spoločnosť Voestalpine by z toho mala zákazku na rúry pre potrubie, čo by prospelo rozvoju oceliarskeho priemyslu, ktorý sa zmieta v problémoch. Ukrajinské tranzitné plynovody si navyše vyžadujú značnú modernizáciu. Zároveň však dodala, že Nord Stream 2 musí byť plne v súlade s právom EÚ, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie 3. energetického balíka.
Silná kritika
Ostatní europoslanci však projekt rázne odmietli, väčšina Komisiu požiadala, aby projekt čo najskôr zastavila. „Je evidentné, že tento projekt môže ohroziť európsku solidaritu a vytvára napätie medzi krajinami,“ uviedol poľský europoslanec Jerzy Buzek. „Máme tu rovnako určité pochybnosti týkajúce sa ochrany životného prostredia aj našich záväzkov voči Ukrajine. Nord Stream 2 by nemal dostať žiadnu podporu z EÚ,“ dodal.
Podľa talianskeho europoslanca Flavia Zanonata z frakcie socialistov ide o krok späť z pohľadu energetickej politiky EÚ. „Zvyšuje závislosť na jednom dodávateľovi, na Gazprome. V tejto chvíli Nord Stream 2 nepotrebujeme, súčasné kapacity stačia,“ povedal. Podľa českého liberála Pavla Teličku projekt Európu ešte viac rozdeľuje. „Je to dobrá správa pre Kremeľ. Ten sa takto snaží rozdeliť Európsku úniu,“ poznamenal.
„Nord Stream 2 je zbytočný, nechcený, nebezpečný a nepotrebný projekt. Európa by mala povedať Nie ešte väčšej závislosti na ruskom plyne. Tento projekt nepatrí na dno Baltského mora, ale na dno koša na odpadky,“ vyjadril sa o plánovanom rozšírení plynovodu dánsky europoslanec Jeppe Kofod z frakcie socialistov.
ČTK, energia.sk
K téme
