Európa si láme hlavu nad Nord Streamom 2
Foto: CEGC
Jednou z najviac diskutovaných tém tohtoročného Stredoeurópskeho plynárenského kongresu (CEGC), ktorý sa konal v dňoch 26.-27.4. v Bratislave, sa stal projekt Nord Stream 2 a budúcnosť tranzitu plynu cez územie Slovenska v smere z Ukrajiny na západ. Zástupcovia slovenskej vlády zdôraznili, že absolútnou prioritou je zachovanie súčasného tranzitného koridoru.
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič priznal, že tranzit plynu cez Ukrajinu je pre strednú Európu veľmi citlivou otázkou. „Viem, že tento projekt bol prezentovaný ako čisto komerčný. Nikdy som však nevidel komerčný projekt, o ktorom by sa toľko diskutovalo, a to aj na politickej úrovni,“ podčiarkol.
Všetky projekty, ktoré by mohli ohroziť tranzit plynu cez Ukrajinu a Slovensko, vrátane Nord Streamu 2 Komisia podľa neho dôsledne skúma a sú predmetom mnohých diskusií. „Cieľom energetickej únie je posilnenie energetickej bezpečnosti členských štátov tak, aby sa nestalo, že uskutočnenie akéhokoľvek energetického projektu spôsobilo, že budeme mať na jednej strane víťazov a na druhej strane porazených,“ podčiarkol.
Lúskanie dilemy
Legislatíva EÚ sa má podľa Šefčoviča uplatňovať na celom území EÚ vrátane podmorských častí. Najlepšou odpoveďou pre vyriešenie tejto otázky má byť špeciálny právny rámec, ktorý rešpektuje kľúčové princípy európskej integrácie a energetickej únie.
Brusel mal svoj podiel na zrušení projektu South Stream, ktorý bol až do decembra 2014 presadzovaný ruskou štátnou spoločnosťou Gazprom ako cesta obídenia územia Ukrajiny. Práve nevôľa Európskej komisie, ktorá naliehala napríklad na Bulharsko, bola dôvodom nerealizácie ruských plánov popod Čierne more. V prípade západných krajín ako je Nemecko, Francúzsko či Rakúsko, odkiaľ pochádzajú akcionári konzorcia Nord Stream 2, je ale ochota podriadiť sa politickým postojom EK oveľa menšia.
Hoci zainteresované strany netrpezlivo čakajú, na ktorú stranu sa v závere EK oficiálne prikloní, zdá sa, že naťahovanie a presadzovanie argumentov pre/proti bude ešte nejakú dobu trvať. Napokon, Komisia sa v tejto debate primárne snaží nájsť kompromis medzi členskými štátmi a ich záujmami a nepohnevať si ani najväčšieho dodávateľa plynu do EÚ. Inými slovami – aby bol aj vlk sýty, aj ovca zostala celá.
Vlastná chyba Bruselu?
V rámci zisťovania ekonomickej potreby Nord Streamu 2 Brusel aktuálne v spolupráci s Medzinárodnou energetickou agentúrou a združením ENTSOG skúma tiež odhady budúceho dopytu po plynu v Európe. V hodnotení dopadov pri príprave návrhu novej podoby nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, ktorý EK predstavila 16. februára, Brusel uviedol, že podľa jej scenárov by mal byť v roku 2030 dopyt v EÚ na úrovni medzi 380 a 450 miliárd metrov kubických ročne. Z dôvodu klesajúcej domácej produkcie uhľovodíkov sa dovoz plynu z tretích krajín odhadol pre rok 2030 v rozmedzí až do 340 mld. m3 ročne.
Viacerí analytici a komentátori už vtedy upozorňovali, že tieto čísla sú nadhodnotené, nezohľadňujú plánované opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, nástup obnoviteľných zdrojov a nákladovú efektívnosť iných alternatív, a sú skôr výsledkom vplyvu plynárenskej lobby na európsku exekutívu.
Zdá sa, že aj očakávania takto rozsiahleho budúceho dopytu po tomto fosílnom palive v EÚ prezentované samotným Bruselom nahrali do kariet Gazpromu, ktorý teraz poukazuje aj na tieto predikcie. Ak chce EK argumentovať tým, že nové potrubie s kapacitou 55 mld. m3 ročne nemá ekonomický zmysel, mala by sama svoje odhady zredukovať.
Eurokomisár Šefčovič v utorok uviedol, že popri veľkej expertíze, koľko plynu vlastne v roku 2030 potrebujeme, chce vedieť aj to, ktoré cesty sú nákladovo najefektívnejšie pre jeho prepravu a dodávku. Otázkou je, prečo si takto evidentne potrebnú analýzu Komisia neurobila predtým, než predstavila svoj februárový plynový balík. Tým len potvrdzuje slová kritikov, že návrhy bruselskej administratívy sú často robené od stola, modelovo, bez dôkladnej analýzy a zohľadnenia širších súvislostí, čo dodatočne vedie k snahe o nápravu chybných rozhodnutí.
Jeden plyn áno, druhý nie
Niekoľko zakopnutí európskej politiky a deformácií na energetickom trhu pripomenul na konferencii aj predseda predstavenstva Gazpromu Viktor Zubkov – zrútenie systému obchodovania s emisnými povolenkami či zvýšené spaľovanie špinavšieho uhlia namiesto plynu, ktorý je ekologickejším doplnkom k obnoviteľným zdrojom.
Zubkov, ktorý je zároveň špeciálnym zástupcom ruského prezidenta Putina, včera oficiálne rokoval na Úrade vlády SR s podpredsedom vlády pre investície Petrom Pellegrinim, uviedol: „Európa je nám osobitne blízka a zostáva aj vo vzdialenom horizonte hlavným odbytiskom plynu.“ Odmietol však spolitizovanie otázok medzi Ruskom a EÚ.
„Skutočná bezpečnosť dodávok plynu nie je možná bez zohľadnenia a rešpektovania práv dodávateľov, bez predvídateľnej regulácie a investičnej istoty,“ zdôraznil. „Stále častejšie počúvame diskriminačné vyhlásenia a čelíme regulačným obmedzeniam. Dodávky z jedného zdroja sa vyhlasujú za vítané a iné, ktoré sa dlhé roky osvedčili, sú podkopávané útokmi.“
Projekt Nord Stream 2 podľa Zubkova zodpovedá všetkým požiadavkám medzinárodnej legislatívy, normám priemyselnej a ekologickej bezpečnosti, dokáže zabezpečiť pre európske trhy potrebné objemy plynu a trvalé dodávky a posunúť rozvoj európskej infraštruktúry smerom k jednotnému trhu s plynom.
Podiel Ruska na dovoze plynu do EÚ sa pohybuje okolo 27 %. Ďalšími hlavnými importérmi boli v roku 2013 Nórsko (21 %), Alžírsko (8 %) a Katar (5 %). Súčasné potrubia Nord Streamu zaznamenali vlani rekordnú prepravu a ich kapacita bola využitá na 71 %. Brusel však zaviedol obmedzenia na prepravu ruského plynu cez nadväzujúci plynovod OPAL. V rámci energetickej bezpečnosti navyše presadzuje diverzifikáciu zdrojov a trás, pričom sa upína najmä na južný plynárenský koridor a nové dodávky plynu z oblasti Kaspického mora a tiež na skvapalnený zemný plyn (LNG). Po spustení Nord Streamu preprava plynu cez územie Slovenska medziročne klesla v roku 2012 o takmer 24 % (zo 74 mld. m3 na 56,5 mld. m3). Nové potrubia by tak ešte viac znížili význam tejto prepravnej trasy pre západné trhy.
Nová realita, nové prepojenia
Eustream pod kontrolou EPH sa však intenzívne snaží zabrániť poklesu ziskov z tranzitu plynu. Príjmy z reverzu na Ukrajinu sa stali vítaným príspevkom do rozpočtu. Naopak prepojením s Maďarskom, ktoré má byť strategickým článkom severojužného koridoru, od jeho spustenia pretieklo len asi 15,8 mld. m3 plynu v priebehu marca tohto roka. Pracuje sa tiež na plynovode s Poľskom, ktorý by sa malo dokončiť v roku 2019.
Do médií už prenikla aj informácia, že EPH sa snaží získať od rakúskeho prevádzkovateľa plynovodov Gas Connect podiel v obojstrannom plynovode WAG, ktorým sa prepravuje plyn medzi slovenskou a nemeckou hranicou. Ak by totiž došlo k realizácii priameho prepojenia sústav medzi ČR a Rakúskom, o ktorom sa v súvislosti s realizáciou Nord Streamu 2 začalo zase rozprávať a ktorý by sa v Rakúsku napojil práve na WAG, Eustream by stratil príjmy z tranzitu medzi Lanžhotom a Baumgartenom.
Vlajkovou loďou rozvojovej stratégie sa však stal projekt Eastring, ktorý predstavitelia EPH aj slovenskej vlády neúnavne presadzujú na všetkých biznis aj politických fórach. Minister hospodárstva Peter Žiga včera dokonca uviedol, že jeho exkluzívnou vlastnosťou je nákladová efektívnosť a rešpekt k legislatíve EÚ.
© energia.sk
K téme
