Plynárenstvo na Slovensku: Oslava histórie a príprava na nové výzvy
Počas Stredoeurópskeho plynárenského kongresu dnes v Bratislave výkonný riaditeľ SPNZ Ján Klepáč pripomenul, že Slovensko v tomto roku oslavuje 160 rokov plynárenstva na Slovensku. V roku 1856 totiž prvých 209 lámp zásobovaných svietiplynom osvetlilo ulice Bratislavy. Slovensko je v súčasnosti druhou najplynofikovanejšou krajinou v EÚ po Holandsku.
Prezident zväzu Tomáš Malatinský doplnil, že v roku 1914 sa na Slovensku začalo s priemyselnou ťažbou ropy a od 50. rokov sa spustila aj ťažba zemného plynu. Odvtedy sa na našom území vyťažilo 26,5 miliárd metrov kubických plynu.
Podčiarkol, že plyn aktuálne zápasí o svoje miesto v energetickom mixe EÚ. „Plyn bude strategickým partnerom pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku a v boji s klimatickou zmenou,“ zdôraznil Malatinský.
David C. Carroll, prezident Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU), poukázal na to, že plyn je najekonomickejšou a najrýchlejšou cestou k tomu, aby bol svet menej uhlíkovo intenzívnemu svetu, najmä ak sa započítajú externality ako znečistenie emisiami uhlíka a náklady na zdravotnú starostlivosť. Politiky EÚ podľa neho potrebujú paradigmatickú zmenu.
„Uhlie brzdí dosiahnutie environmentálnych cieľov a predsa je stále podporované. Je potrebné, aby sa v rámci paneurópskych štruktúr vo väčšej miere poskytovali stimuly zemnému plynu,“ uviedol Carroll.
Obrana a diverzifikácia
Plyn má 20-percentný podiel na hrubej domácej spotrebe energie u nás a závislosť na dovoze plynu je takmer 99 %. Vláda chce preto presadzovať projekty diverzifikácie trás a zdrojov, ako je slovensko-poľské prepojenie alebo Eastring, ale predovšetkým zachovať už existujúcu infraštruktúru a dosiahnuť maximálne využitie prepravnej siete prechádzajúcej cez územie Slovenska.
Podpredseda vlády SR pre investície Peter Pellegrini uviedol, že vláda si tému energetickej bezpečnosti postavila na najvyššie miesto priorít v oblasti hospodárskej politiky. „Cieľom je znížiť vplyv faktorov ako volatilita cien či výpadky dodávok energie,“ zdôraznil.
„Dnes zažívame preskupovanie energetických koridorov,“ uviedol minister hospodárstva Peter Žiga, podľa ktorého bolo vynaložené veľké úsilie na reštrukturalizáciu slovenského plynárenstva. Plynárenská kríza z roku 2009 podľa neho potvrdila, že krajina samostatne nie je schopná čeliť núdzovým stavom a mimoriadnym situáciám a nevyhnutnou podmienkou je regionálna spolupráca.
„Absolútnou prioritou je zachovanie tranzitu koridorom cez Ukrajinu a Slovensko,“ podčiarkol. Nadchádzajúcu legislatívu EÚ bude treba podľa Žigu vyhodnocovať predovšetkým z hľadiska dopadov na ceny energie a ochrany zraniteľných spotrebiteľov a reflektovať odlišné sociálne úrovne v jednotlivých členských štátoch.
Prostredníctvom videopríhovoru sa k prítomným na kongrese prihovoril aj prezident SR, ktorý zdôraznil, že všetky významné európske dokumenty hovoria o energetickej bezpečnosti, ktorá bude aj témou nášho predsedníctva v Rade EÚ. Prehĺbenie európskej integrácie o jednotný trh s energiami považuje za strategický cieľ.
„Žiaden významný plynárenský projekt nie je iba komerčný,“ uviedol Kiska a poukázal na riziká výstavby plynovodu Nord Stream 2. „Treba hľadať mechanizmy, ktoré budú predchádzať projektom poškodzujúcim záujmy EÚ,“ dodal.
© energia.sk
K téme
