Nové emisné limity splnili iba dve štátne teplárne
Žilinská teplárenská investovala do ekologizácie 34 mil. eur. Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Od 1. januára musia spaľovacie zariadenia s tepelným výkonom väčším ako 50 MW vyhovieť novým emisným limitom, ktoré upravuje smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách. Do tejto skupiny patria aj tepelné hospodárstva vo vlastníctve štátu. K stanovenému dátumu zosúladili svoju činnosť s novými emisnými požiadavkami iba Tepláreň Košice a Žilinská teplárenská. Pre ostatné štyri štátne teplárne si uplatnila Slovenská republika prechodné opatrenia, ktoré majú riešiť redukciu znečisťovania ovzdušia „nákladovo efektívnym spôsobom“.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zdôvodňuje prechodné opatrenia vysokými investičnými nákladmi. V niektorých prípadoch bolo podľa envirorezortu potrebné naraz riešiť redukciu tuhých znečisťujúcich látok, odsírovanie aj denitrifkáciu. „Využitie prechodných opatrení umožnilo prevádzkovateľovi rozložiť si investície na zosúladenie sa s prísnejšími emisnými požiadavkami na dlhšie časové obdobie,“ uviedol pre náš portál Juraj Rybanský z úseku komunikácie.
Smernica umožňuje tri druhy flexibilných mechanizmov:
- prechodný národný program (do 30. júna 2020)
- osobitný režim pre zariadenia CZT (do konca roka 2022
- osobitný režim pre spaľovacie zariadenia určené na dožitie (do konca roka 2023)
Zvolenská teplárenská je zaradená do prechodného národného programu. V praxi sa jedná o individuálnu časovú výnimku s platnosťou do 30. júna 2020. Teplárni sa stanovil individuálny emisný strop, ktorý sa bude každoročne lineárne znižovať. Na začiatok pôjde o pôvodný objem emisií, v roku 2019 a za prvý polrok 2020 by už mali emisie zodpovedať novým limitom.
Martinskej teplárenskej a piatim vykurovacím jednotkám v správe Bratislavskej teplárenskej bol udelený osobitný režim pre zariadenia CZT. Splniť nové emisné limity musia najneskôr do konca roka 2022. Tento mechanizmus sa využíva v prípade verejného záujmu pre veľké spaľovacie zariadenia, ktoré majú tepelný výkon do 200 MW a najmenej 50 % z výroby využiteľného tepla sa dodáva v pare alebo horúcej vode do verejného rozvodu CZT.
Do osobitného režimu na dožitie je zaradenáspoločnosť Trnavská teplárenská. Tepelné hospodárstvo môže do konca roka 2023 pokračovať aj bez povinnosti zosúladiť sa s prísnejšími emisnými limitmi. Počet jeho prevádzkových hodín ale nesmie byť vyšší ako 17 500.
Výnimky z emisných limitov podliehajú kontrole Bruselu. „Prevádzkovateľ musí každoročne preukázať ako plní osobitné požiadavky určené pre predmetné prechodné opatrenie a SR musí každoročne reportovať plnenie týchto požiadaviek Európskej komisii,“ uzavrel Rybanský z MŽP.
© energia.sk
K téme
