Brusel: Kapacitné trhy majú byť odôvodnené a čo najlacnejšie
Európska komisia včera zverejnila predbežné závery zo zisťovania týkajúceho sa kapacitných mechanizmov v 11 krajinách Únie, ktoré spustila pred rokom. Tento nástroj podľa nej môže zvýšiť bezpečnosť dodávok elektriny, mnohé členské štáty však musia dôslednejšie posudzovať, či sú nevyhnutné a ich koncepciou zabezpečiť, aby boli cielené a nákladovo efektívne. Zbytočné a zle nastavené kapacitné mechanizmy, ktoré sú formou štátnej pomoci, totiž môžu narušiť súťaž, obmedzovať cezhraničné toky elektriny a viesť k tomu, že spotrebitelia platia nadmerne vysoké sumy za elektrinu.
„Členské štáty majú ešte dostatok priestoru na zlepšenie posudzovania potreby kapacitných mechanizmov a ich koncepcie. Kapacitný mechanizmus je dobre koncipovaný vtedy, keď je otvorený a keď sa v rámci neho zohľadňuje elektrina, ktorú je možné poskytovať cezhranične v EÚ, čím zároveň prispieva k budovaniu energetickej únie v Európe,“ uviedla eurokomisárka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže.
Pri posudzovaní kapacitných mechanizmov zatiaľ EK postupuje podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ, a najmä podľa usmernení pre štátnu pomoc na ochranu životného prostredia a v oblasti energetiky z roku 2014, a to od prípadu k prípadu. V júli 2014 dal Brusel zelenú britskému mechanizmu, aktuálne skúma francúzsky návrh kapacitného trhu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví potvrdil, že na pravidlách pre zavedenie trhu s kapacitami sa pracuje už aj na Slovensku. Tento zámer sa už dostal aj do Regulačnej politiky 2017 – 2021.
Zistenia EK
Brusel vlani získaval množstvo informácií od vyše 120 účastníkov trhu a orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o minulé, súčasné aj plánované kapacitné mechanizmy Belgicku, Dánsku, vo Francúzsku, v Chorvátsku, Írsku, Taliansku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a vo Švédsku.
Komisia identifikovala 28 kapacitných mechanizmov, ktoré sa dajú rozdeliť do šiestich rôznych kategórií. Najčastejším typom sú strategické rezervy, keď štát platí konkrétnym elektrárňam, aby v prípade potreby začali prevádzku.
Taxonómia kapacitných mechanizmov
Zdroj: Európska komisia
„Kapacitné trhy môžu byť nevyhnutné, nesmú však byť náhradou za skutočný trh a reformu regulácie,“ uviedla komisárka, podľa ktorej musia byť tieto mechanizmu čo najefektívnejšie, čo najlacnejšie a čo najviac šetrné ku klíme.
Mnohé štáty pred ich zavedením nevykonávajú poriadnu a konzistentnú analýzu skutočnej potreby kapacitných mechanizmov. Navyše sú určené len pre prevádzkovateľov špecifických technológií alebo len pre domáce firmy. „Niektoré kapacitné mechanizmy tak riskujú, že budú príliš drahé pre daňových poplatníkov a vytvoria značné prekážky integrovanému energetickému trhu v Európe,“ zdôraznila Vestager.
Predbežné výsledky zisťovania naznačili, že v súčasnosti samotný trh nemusí byť schopný udržať v niektorých regiónoch primerané úrovne bezpečnosti dodávok. Môže to byť sčasti preto, lebo vo viacerých krajinách sú zavedené dosť nízke cenové stropy alebo možno investori neveria tomu, že sa ceny elektriny v čase nedostatku zvýšia dostatočne na to, aby podporili investície do kapacity.
Opodstatnená potreba
Mnoho existujúcich kapacitných mechanizmov bolo navrhnutých bez predchádzajúceho posúdenia, či na príslušnom trhu existuje problém s bezpečnosťou dodávok, či je volatilita obnoviteľných zdrojov rizikom pre sústavu, či v štáte existuje dostatok domácich výrobných kapacít resp. či má dostatok možností využívať cezhraničné prepojenia a elektrinu dovážať/vyvážať na trhovom princípe.
Takmer polovica skúmaných štátov si dokonca ani nestanovila adekvátne kritérium primeranej úroveň bezpečnosti dodávok pred zavedením kapacitných mechanizmov. Viaceré posúdenia vychádzajú z čisto vnútroštátnej perspektívy a nezohľadňuje sa pri nich možnosť dodávok zo susedných krajín. „Bez dôslednej a lepšie harmonizovanej metódy identifikácie problémov a výpočtu rizika hrozí, že sa v rámci kapacitných mechanizmov verejné financie použijú na financovanie drahej a zbytočnej kapacity, čo bude viesť k vyšším cenám pre spotrebiteľov,“ upozorňuje Brusel.
Navyše vo väčšine štátov sa cena za kapacitu elektriny neurčuje na základe súťaže, ale stanovuje ju členský štát alebo sa dvojstranne dohodne medzi členským štátom a poskytovateľom kapacity. Vzniká tak vážne riziko nadmerných platieb, čiže dotovania poskytovateľa. Problém vidí EK aj v tom, ak kapacitné mechanizmy neumožňujú účasť všetkých potenciálnych poskytovateľov kapacity alebo technológií, čím sa obmedzuje súťaž alebo zvyšuje cena za kapacitu. Napokon len zriedkakedy sa na vnútroštátnych kapacitných mechanizmoch môžu priamo či nepriamo zúčastňovať elektrárne z iných členských štátov.
Aj obchodníci na trhu s elektrinou v odborných diskusiách upozorňujú, že takýto umelý zásah nielenže často bráni otvorenej súťaži a zvýhodňuje časť výrobcov, ale môže zvýšiť koncové ceny elektriny obdobne ako sa kritizuje pri výkupných cenách poskytovaných OZE výrobcom.
Ambície na Slovensku
V novej regulačnej politike, ktorá bola schválená v marci tohto roka sa navrhuje vytvorenie trhu s kapacitami v súvislosti s veľkým záujmom o výstavbu zdrojov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
„Zámerom je vytvoriť mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby sa zdroje na výrobu elektriny stavali len tam, kde je to nevyhnutné, kde sú dostupné primárne energetické zdroje, pracovná sila a kde to prospeje sústave a zabezpečí splnenie cieľov Európskej únie. Celý proces musí byť transparentný, nediskriminačný, koordinovaný a kontrolovaný verejnou inštitúciou. Týmto sa zabezpečí právo na výstavbu zdrojov a zároveň právo podpory pre takýto zdroj,“ píše sa v dokumente.
Na otázku, či má už ÚRSO bližšiu predstavu o fungovaní tohto mechanizmu, hovorca uviedol: „Úrad, samozrejme, predstavu má, ale najskôr chce spoznať aj názor odbornej verejnosti. Kapacitné mechanizmy sú v novej Regulačnej politike zadefinované preto, lebo ich zavedenie a využívanie predpokladá už aj Európska únia. Pracuje sa na ich pravidlách v podmienkach Slovenskej republiky, pričom bude potrebné zmeniť primárnu legislatívu, aby tieto mechanizmy mohli byť zavedené. Ohľadom zmien bude prebiehať široká verejná a odborná diskusia.“
Zatiaľ však podľa Radoslava Igaza neprebiehajú žiadne rokovania so stakeholdermi. V súvislosti s „diskrimináciou“ zahraničných výrobcov, ktorú mnohým systémom vyčíta aj Brusel, sme sa zaujímali či bude slovenský systém otvorený aj hráčom z iných členských krajín. „Predpokladáme, v súlade s tým, že tretí energetický balíček EÚ je o liberalizovanom trhu, na ktorý majú prístup všetci hráči, že určite bude možné do tohto mechanizmu zapojiť aj iných, než len slovenských obchodníkov a výrobcov,“ dodal Igaz.
EK teraz vyzvala členské štáty, stakeholderov z odvetvia elektriny a ďalšie subjekty, aby sa do 6. júla vyjadrili k jej predbežným zisteniam. Následne vypracuje finálnu správu a koncom roka by mala predložiť legislatívne návrhy. Zároveň pripravuje návrh redizajnu trhu s elektrinou.
© energia.sk
K téme
