Oxfordskí vedci apelujú: Už žiadne elektrárne na fosílne palivá
Podpisovať sa pod deklarácie o boji proti globálnemu otepľovaniu už nestačí, na rade sú činy. Aspoň také sú závery výskumu z Oxfordskej univerzity publikovanej v časopise Applied Energy, ktorá varuje pred ďalšou výstavbou elektrární spaľujúcich uhlie či zemný plyn.
Ak má mať svet 50-percentnú šancu udržať zvýšenie teploty v post-industriálnom období na hranici 2 °C, najneskôr od budúceho roka sa nesmú postaviť žiadne takéto nové zdroje – kým nebudú vybavené technológiou zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). Tá je pritom stále príliš drahá, aby v najbližších rokoch došlo k jej masívnemu rozšíreniu.
„Prekvapilo ma to,“ uviedol profesor Cameron Hepburn, jeden z autorov štúdie. „Všeobecný pocit je, že síce to je problém, ale nie, že ho treba riešiť už budúci rok.“
Tridsiatničky i päťdesiatničky
Vedci poukazujú na to, že elektrárne a teplárne na fosílne palivá sú zodpovedné za asi štvrtinu emisií skleníkových plynov, ktoré ľudia do ovzdušia vypúšťajú. Tým, že elektrárne majú životnosť desiatky rokov a škodliviny zostávajú v ovzduší niekoľko storočí, stopka ich ďalšej výstavbe je nevyhnutná.
V Európe sa dnes prevádzkuje asi 280 elektrární a teplární spaľujúcich uhlie, pričom viac než 200 z nich funguje viac než 30 rokov. Niektoré dokonca oslávili už aj päťdesiatku.
Tento míľnik napríklad budúci rok dosiahne štátna Tepláreň Košice spaľujúca zemný plyn a čierne uhlie, ktorá bola do prevádzky uvedená v novembri 1967. Súčasné dva bloky uhoľnej elektrárne Nováky (ENO B) vyrábajú elektrinu a teplo už od roku 1964, vlani prešli rozsiahlou modernizáciou. Od 60. rokov je tiež v prevádzke elektráreň Vojany.
Plány stále aj v Európe
Predovšetkým v Ázii stále počítajú s vybudovaním stoviek elektrární na uhlie, ktoré je „najšpinavším“ fosílnym palivom. Dnes sa napríklad podľa agentúry Reuters oficiálne spúšťa výstavba uhoľnej elektrárne Batang na indonézskom ostrove Jáva za 4 miliardy dolárov, ktorá má mať výkon 2000 megawattov. Po celom svete je v súčasnosti vo fáze výstavby alebo plánovania asi 1500 uhoľných elektrární.
Ani v Európe plány úplne nevymizli. Podľa interaktívnej European Coal Map nový blok elektrárne Ledvice čoskoro oficiálne sprevádzkujú na severovýchode Českej republiky, štyri zdroje chcú investori stále vybudovať v Nemecku, sedem v susednom Poľsku, ktoré je 8. najväčším producentom uhlia na svete. Turci chcú dokonca sprevádzkovať viac než 70 nových uhoľných blokov s výkonom 67 GW, hoci polovica z toho je ešte len na papieri.
Buď – alebo?
Na decembrovej klimatickej konferencii v Paríži sa pritom takmer 200 štátov sveta zaviazalo k znižovaniu emisií. Ak to podľa autorov spomínanej štúdie myslia svetoví lídri vážne, „potom by všetky nové investície do energetickej infraštruktúry mali byť od roku 2018 s nulovými emisiami“.
Vedci tvrdia, že vládam a investorom do fosílnych zdrojov zostáva len pár možností, ktoré však ponesú značné ekonomické náklady aj riziká – buď odstaviť súčasné elektrárne pred ukončením ich životnosti alebo vo veľkom investovať do CCS alebo sa vzdať ambície udržať nárast globálnej teploty pod 2°C.
„O tom, či uspejeme alebo zlyháme, rozhodne to, čo urobíme teraz a nie v nasledujúcich desaťročiach,“ dodal Hepburn. Nádej oxfordskí ekonómovia vkladajú do masívnych investícií do technológií obnoviteľných zdrojov, ktorých ceny stále klesajú a čoraz viac v nich investori nachádzajú nielen ekologický ale aj ekonomický zmysel.
© energia.sk
K téme
