Potenciál pre úspory energie v štátnej správe je veľký, pokrok len mierny

Nedávno bolo publikované hodnotenie stratégií, ktoré členské štáty EÚ vypracovali v súlade s dohodnutými pravidlami pre znižovanie spotreby v budovách. Výsledok bol vcelku pozitívny – dokumenty vypracované väčšinou štátov splnili požiadavky smernice o energetickej efektívnosti z roku 2012. Autori správy zo Spoločného výskumného centrum EÚ (JRC), ktorí ju vypracovali pre Európsku komisiu, uviedli, že 10 krajín predložilo príkladné plány.

Aj stratégia obnovy budov, ktorú vypracovalo slovenské ministerstvo doprav a výstavbu (MDVRR), je podľa nich uspokojivá a viac-menej v súlade s požiadavkami smernice. Plusom sú dobré údaje o zozname domov, bytov i administratívnych budov. Slabinou je ale najmä nedostatočná identifikácia nákladovo najefektívnejších postupov pri renováciách budov. Taktiež počiatočné hodnoty o spotrebe sa odborníkom z JRC javia v porovnaní s údajmi z ostatných krajín nízke. Niet sa čomu diviť – kvôli neexistujúcemu dovtedajšiemu monitoringu sa na Slovensku odhadovali len pre vykurovanie, porovnateľné dáta o spotrebe spotrebe energie na prípravu teplej vody a spotrebe elektriny chýbali.

Súčasná stratégia bola vládou schválená v júli 2014. Jej aktualizácia sa vyžaduje každé tri roky, Analýza JRC by tak mala byť benchmarkom pre Slovensko aj ďalšie krajiny pri ich ďalšej príprave.

Príkladná štátna správa

Podľa článku 5 predmetnej smernice má byť štátna správa vzorom pre občanov aj firmy pri znižovaní ich spotreby energie. Konkrétne musia štáty ročne zabezpečiť obnovu budov, ktoré vlastnia alebo využívajú ústredné orgány štátnej správy (ÚOŠS), vo výške 3 % z celkovej podlahovej plochy tak, aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

Aktuálne sa to vzťahuje na budovy s plochou nad 250 metrov štvorcových (do júla 2015 to platilo pre budovy s podlahovou plochou nad 500 m2), čo podľa údajov ministerstva z roku 2013 predstavuje viac než 2600 budov s podlahovou plochou cez 4,64 milióna m2. Podľa národnej stratégie bol ročný cieľ pre obnovu budov stanovený na 13 374 m2.

Najvyššiu spotrebu na m2 má historická budova Úradu vlády. V konečných číslach sa však ročne najviac energie spotrebuje v rezorte spravodlivosti a dopravy. Práve MDVRR uskutočňuje aktualizáciu zoznamu relevantných budov a tiež predkladá plán stavieb pre každoročnú obnovu, pričom prioritou majú byť podľa smernice projekty s najvyšším potenciálom úspor.

Doterajšie zoznamy ukazujú, že podlahová plocha nevyhovujúcich budov ÚOSŠ sa zmenšuje. Po novom však treba úvahy rozšíriť o budovy nad 250 m2. Zaujímavosťou doterajších zoznamov je, že zatiaľ čo ešte v roku 2013 mala budova ministerstva zdravotníctva plochu 11 900 m2, zdá sa, že najmenej posledné dva roky sa jeho pracovníci tiesnia na 1 190 m2.

Alternatívne cesty

Slovensko sa rozhodlo pre tzv. alternatívny spôsob plnenia tejto povinnosti čiže nemieni v skutočnosti dosahovať požadovanú úsporu výlučne bežnou obnovou týchto budov, ale hĺbkovými opatreniami, hydraulickým vyregulovaním rozvodov, energetickými auditmi a tiež vzdelávaním úradníckeho aparátu, ktorý by mal zmeniť svoje správanie.

Pre alternatívne spôsoby sa rozhodli aj ďalšie krajiny. Pre porovnanie, Fínsko do zoznamu budov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť úspor v štátnej správe zaradilo aj najvýznamnejšie štátne podniky, zaviedlo špeciálne inšpekcie spotreby elektriny a systém sankcií a pokút. V Dánsku sa už od roku 2009 priamo nariaďuje všetkým štátnym inštitúciám presné percentuálne zníženie spotreby energie, v čom sa naďalej pokračuje. Taliani do svojich opatrení zahrnuli okrem rozsiahlych renovácií aj rozšírenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a to hlavne na vykurovanie.  

Podľa výpočtu slovenského cieľa úspor sa má spotreba energie v budovách ÚOSŠ znížiť o 52,17 GWh/rok.

Plnenie cieľov

Monitorovanie energetickej efektívnosti má na starosti Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá správu o vlaňajšom pokroku práve finalizuje.

Podľa starších dát sa v roku 2014 obnovilo sedem budov v pôsobnosti ÚOŠS na aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Šlo najmä o regionálne pobočky finančnej správy a okresné súdy. Dosiahnutá úspora v budovách ÚOŠS ale v danom roku mala predstavovať úsporu len 0,85 GWh, čo bolo zhruba 1,6 % zo stanoveného cieľa.

Nízky pokrok bol zdôvodnený meškajúcou účinnosťou samotného slovenského zákona o energetickej efektívnosti a tiež oneskorením plánu obnovy relevantných budov, ktorý sa schválil až v júli 2015.

„Cieľ stanovený na rok 2015 bol podľa predbežných záverov analýz naplnený. SIEA v súčasnosti pracuje na ukončení vyhodnocovania za uplynulý rok,“ uviedol pre náš portál hovorca agentúry Eduard Jambor. SIEA podľa neho využila možnosť overovať plnenie cieľa z viacerých rôznych zdrojov, vďaka čomu bolo možné vykonať krížové kontroly získaných údajov.

Hľadanie financií

Ako hlavná bariéra sa potvrdzujú potrebné financie a rozpočtové obmedzenia. Tento rok sa má zrekonštruovať viac než 70 štátnych budov, predovšetkým sídla polície. Vo veľkom sa počíta s využitím peňazí z eurofondov konkrétne z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Predmetná výzva na podávanie žiadostí bola zverejnená v decembri 2015, a to s indikatívnym rozpočtom 150 miliónov eur. 

Logickou prekážkou, ktorá je jasná už od počiatku schvaľovania ambicióznych plánov a tiež rozhodnutia spoliehať sa na eurofondy, je to, že veľká časť energeticky nevyhovujúcich budov ÚOŠS je v Bratislave. Tento vyspelý kraj však nemôže v takej miere čerpať peniaze z EÚ. Centrálne inštitúcie tak musia nutné peniaze hľadať vo vlastných kasách.

Nateraz dobrou správou pre úradníkov je, že úspory energie dosiahnuté podľa alternatívneho prístupu sú kumulatívne, čo znamená, že sa musí dosiahnuť súčet 3-percentných ročných úspor za celé obdobie rokov 2014 až 2020. Vyhodnotenie ne/úspechu tak zistíme najskôr za 5 rokov.

© energia.sk

K téme