Krajiny V4 požiadali Európsku komisiu, aby preverila projekt Nord Stream 2
„Je to opäť vyjadrenie kritického vzťahu k projektu Nord Stream 2, ktorý znamená zdvojnásobenie kapacity prepravovaného plynu do Európy z Ruska,“ prehlásil Zaorálek. „Opakujeme tam svoje výhrady a požadujeme, aby sa preskúmalo, do akej miery je projekt v súlade s budovaním európskej energetickej únie,“ dodal.
Vlani v decembri adresovali premiéri Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list, ktorom poukazujú na to, že ak Brusel považuje energetickú úniu za jednu z svojich priorít, mal by zabezpečiť, aby jej princípom zodpovedali všetky chystané projekty.
V novembri protestovali proti projektu Nord Stream 2 krajiny východnej časti EÚ vrátane Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Nevôľu na východe Európy vyvolal už prvý plynovod Nord Stream, ktorý v roku 2011 začal privádzať do Nemecka ruský plyn podmorskou cestou a obišiel tak územie Poľska, Bieloruska a Ukrajiny.
Ak sa projekt Nord Stream 2 zrealizuje, kapacita súčasného plynovodu Nord Stream, ktorý už prepravuje plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora, sa zdvojnásobí na 110 miliárd kubických metrov ročne. Na projekte sa v septembri minulého roka dohodla ruská plynárenská spoločnosť Gazprom s nemeckými firmami E.ON a BASF/Wintershall, francúzskou ENGIE, rakúskou OMV a britsko-holandskou spoločnosťou Royal Dutch Shell.
Podľa kritikov by projekt výrazne ovplyvnil situáciu na poli energetickej bezpečnosti. Zvýšil by totiž závislosť Európy na ruskom plyne a zároveň by mohol mať negatívne dôsledky na vzťahy s Ukrajinou.
Taktiež európsky komisár pre energetiku Maroš Šefčovič vlani v novembri vyhlásil, že projekt vyvoláva veľa otáznikov. Spomenul vtedy, že existujúca kapacita na prepravu plynu z Ruska do Európy sa využíva len z 50 %. Upozorňoval tiež na dopad na tranzit plynu cez Ukrajinu, ktorý je údajne strategickou prioritou pre EÚ
ČTK, energia.sk