Štúdia: Energia z vetra je predvídateľnejšia než sa zdá
Prevádzka veterných elektrární je značne závislá od poveternostných podmienok a vyžaduje zvýšené nároky na predikcie, riadenie, reguláciu a veľkosť rezervných výkonov v elektrizačnej sústave. Aj preto sa konzervatívni prevádzkovatelia centralizovane riadených sústav bránia ich výstavbe, upozorňujú na riziká výpadkov a nárast sieťových poplatkov.
Dánsko, Portugalsko, Španielsko či Írsko však potvrdzujú, že vysoký podiel elektriny z vetra nemusí byť pre sústavu fatálny. Dánske veterné parky, ktorých výstavba sa čoraz viac posúva z pevniny do mora, vlani pokryli až 42 % domácej spotreby elektriny.
Podľa údajov Írskej asociácie pre veternú energiu (IWEA) funguje na ostrove 235 vnútrozemských veterných parkov s inštalovaným výkonom 3078 MW. Len v minulom roku pribudli v krajine nové veterné zdroje s inštalovaným výkonom 224 MW a investície do tohto odvetvia dosiahli úroveň 350 miliónov eur. Vietor minulý rok pokryl 24 % spotreby elektriny v krajine.
Práve na írsku prenosovú sústavu (EirGrid) sústredili pozornosť vedci z technologického inštitútu v Okinawe. Tím odborníkov zistil, že napriek rozšírenej predstave o nepredikovateľnosti výroby sa aj geograficky vzdialené veterné parky pripojené do rovnakej sústavy správajú podobne. Svoje závery nedávno zverejnili v New Journal of Physics.
Podobná fluktuácia
„Všeobecne sa predpokladá, že geograficky rozptýlené veterné farmy sú nezávislé. Inými slovami – fluktuácie vo výrobe elektriny z jednej farmy sa líšia od fluktuácií inej farmy, povedzme 50 km ďalej,“ uviedol vedúci výskumného tímu Prof. Mahesh M. Bandi.
Na základe analyzovaných dát však zistili, že parky pripojené do írskej sústavy nefungujú od seba nezávisle v reakcii na lokálnu rýchlosť vetra, ale stávajú sa súčasťou geograficky väčšieho poveternostného systému, ktorý núti všetky parky, aby mali podobnú alebo korelujúcu produkciu v časovom rozpätí až do jedného dňa. „Ak medzi nimi existuje médium, ktoré ich spája, potom je možné pozorovať, že dve veterné farmy fluktuujú podobným spôsobom,“ uviedol Bandi.
Pri tradičných štatistických predpovediach o výrobe elektriny z vetra sa tak podľa odborníkov vyskytujú dva základné typy chýb, ktoré sa týkajú časového rámca a rozpätia, ktoré je možné zohľadnením pozorovaných podobností zmierniť.
Vietor na Slovensku
Často opakovaným tvrdením je, že variabilita pri veternej (i slnečnej) energii spôsobuje zvýšenie nákladov potrebných na bezpečnú prevádzku sústavy. Podľa údajov ENTSO-E sú pritom jednotkové náklady za prenos elektriny na Slovensku a v Írsku veľmi podobné. V roku 2014 boli u nás vo výške 16,61 €/MWh a v Írsku na úrovni 16,07 €/MWh.
Podiel výroby elektriny zo všetkých OZE na Slovensku v danom roku tvoril 20,14 % na celkovej spotrebe elektriny. Príspevok vetra bol však len nepatrný.
Na Slovensku patrí veterná energia k najviac prehliadaným zdrojom. V prevádzke sú len dva parky na Záhorí a niekoľko domácich mikrozdrojov. Budovaniu väčších veterných elektrární bráni predovšetkým viac než 2 roky trvajúci stop stav a tiež negatívne závery štúdie vypracovanej v roku 2012 pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosť SEPS, podľa ktorých by ďalšia výstavba fotovoltických a veterných zdrojov mohla ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť našej sústavy.
Ani v rámci dotačného programu pre podporu malých OZE v domácnostiach nie je možné si malé veterné turbíny postaviť, keďže oficiálne na Slovensku nie sú evidovaní certifikovaní inštalatéri týchto zariadení. Pripravovaná novela legislatívy by to však mala onedlho zmeniť.
V aktuálnej Energetickej politike SR sa ale počíta s výstavbou veterných zdrojov na princípe reverznej aukcie, pri ktorej sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie a investori sa budú uchádzať o ich výstavbu s ponukou výkupných cien. Podmienkou zavedenia aukcií je však kladné posúdenie možnosti ich výstavby na základe štúdie vypracovanej pre SEPS.
© energia.sk