EÚ: Veterné elektrárne sa vlani stali tretím hlavným zdrojom výroby elektriny
K tejto situácii došlo aj napriek tomu, že vlani bolo vo vnútrozemí uvedených do prevádzky menej turbín veterných elektrární, ako za predošlé roky. V roku 2015 novopostavené veterné elektrárne v EÚ dosiahli celkový inštalovaný výkon 12.800 megawattov (12,8 GW), uviedla vo svojej výročnej správe EWEA.
Veterná energia sa v EÚ stala prvým z obnoviteľných zdrojov energie, čo sa týka výrobnej kapacity, a predstavuje 15,6 % z celkového podielu na výrobe elektrickej energie. Veterné elektrárne už predbehli v tomto smere hydroelektrárne, ktorých podiel na výrobe elektriny bol vlani na úrovni 15,5 %, ale zaostávajú za výrobou elektriny z využitia zemného plynu (21,1 %) a uhlia (17,5 %).
Podľa odhadov EWEA veterná energia vlani pokryla 11,4 % celkovej spotreby energie v krajinách EÚ a dosiahla rekordných 26,4 miliardy eur v podobe investícií. To je až o 40 % viac oproti investíciám z roku 2014.
Podľa členských krajín EÚ bolo na prvom mieste Nemecko, ktoré má stále najväčšiu „veternú farmu“ (45 GW). Nasledujú Španielsko (23 GW), Británia (13,6 GW) a Francúzsko (10,4 GW).
Z geografického hľadiska vlani došlo k masívnemu rozvoju veterných elektrární najmä v krajinách severnej Európy, ktoré na to využili morskú plochu a zdvojnásobili predošlú výrobnú kapacitu energie. Vo vnútrozemí bol naopak zaznamenaný pokles výstavby turbín, na úrovni -7,8 %. Podľa správy EWEA za poklesom pozemnej výstavby veterných elektrární možno vidieť aj určitú „regulačnú neistotu“ na území EÚ.
Belga pripomenula, že na základe iniciatívy Európskej komisie sa očakáva, že obnoviteľné zdroje energie budú menej podporované priamymi výkupnými cenami a postupne by mali byť integrované do trhu s elektrinou.
Copyright © TASR 2016
K téme
