Čo sa môže zmeniť v pravidlách EÚ o bezpečnosti dodávok plynu?

V snahe posunúť vpred projekt energetickej únie by mala Európska komisia (EK) vo februári predstaviť balík legislatívnych aj strategických návrhov v oblasti energetickej bezpečnosti. Podstatnou bude najmä podoba nového nariadenia 994/2010 o bezpečnosti dodávok plynu.

Z neoficiálnej pracovnej verzie návrhu, ktorú má náš portál k dispozícii, sú jasné tri priority európskej exekutívy – posilnenie regionálneho rozmeru spolupráce a koordinácie; snaha o zefektívnenie povinností na zaistenie nutnej infraštruktúry, ktoré sa vzťahuje k princípu N-1 aj reverzným cezhraničným tokom; a posilnenie prístupu k informáciám zo strany národných aj európskych orgánov.

Koordinácia na regionálnej úrovni sa má posilniť bez vytvárania novej inštitucionálnej štruktúry s tým, že niektoré zásady a štandardy sa stanovia na úrovni EÚ. Prioritu si majú zachovať trhové opatrenia, tak ako to v rámci konzultácie so stakeholdermi začiatkom roka 2015 požadovali najmä firmy a ich združenia.

Ideu spoločného nákupu plyn, ktorú na jar 2014 začal presadzovať vtedajší poľský premiér a súčasných predseda Európskej rady Donald Tusk, prostredníctvom centralizovaného mechanizmu bol zamietnutý. Presnejšie – potenciálne výhody kolektívnych nákupov plynu pre prípad nedostatku dodávok si majú štáty a plynárenské podniky zvážiť sami, pričom tieto mechanizmy musia byť v súlade s pravidla hospodárskej súťaže EÚ a WTO.

Aké úpravy naopak EK zvažovala a mohli by sa objaviť v novom návrhu nariadenia?

Regionálne posúdenia a plány

Legislatíva EÚ v súčasnosti vyžaduje, aby vlády robili národné posúdenia rizík a vypracovali národné preventívne i núdzové plány. Slovenský preventívny akčný plán aj núdzový plán boli aktualizované v januári 2015.

Po novom by sa hodnotenie a oba plány mali robiť v rámci špecifického regiónu podľa šablóny rovnakej v celej Únii. Už v súčasnosti pritom štáty musia povinne konzultovať a koordinovať svoje národné plány na regionálnej úrovni. Podľa uniknutého dokumentu by v tom prípade Slovensko malo patriť do stredovýchodnej regionálnej skupiny krajín spolu s ČR, Poľskom a Nemeckom – v súlade so schémou dodávok v prípade ich prerušenia z Ruska.

Tieto materiály by mali byť technickej a nie strategickej povahy, aby sa zaistila ich operatívnosť v prípade núdze, predišlo sa jej eskalácii a zmiernili dopady. Dohodnúť sa na regionálnych plánoch však bude podstatne náročnejšie po odbornej, administratívnej i časovej stránke. EK preto zvažuje, že aktualizácia regionálnych posúdení a plánov by sa namiesto súčasných 2 rokov uskutočňovala každé štyri roky.

Dohodnutý regionálny preventívny akčný plán aj núdzový plán by mali následne prejsť jednak vzájomným preskúmaním, jednak schválením Komisie, resp. jej Koordinačnej skupiny pre plyn.

Dostupnosť infraštruktúry

Vzorec N-1- popisuje schopnosť technickej kapacity plynárenskej infraštruktúry uspokojiť dopyt po plyne v prípade prerušenia samostatnej najväčšej infraštruktúry (prepravného plynovodu vrátane prepojení, zásobníka, zariadenia na výrobu plynu či LNG zariadenia) počas dňa s výnimočne vysokou spotrebou plynu, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.

Členské štáty EÚ musia tento princíp spĺňať od decembra 2014. Výnimka platí pre malé a izolované trhy – Švédsko, Luxembursko, Slovinsko. Navyše je možné vzorec N-1 splniť aj na dohodnutej regionálnej úrovni. Slovensko už v roku 2013 plnilo pravidlo N-1 pri plyne na viac ako 200 %.

Tradičný výpočet N-1 je založený čisto na kapacite, po novou by sa mala zohľadniť aj dynamika tokov plynu. Pri posudzovaní rizík sa má urobiť aj simulácia prerušenia najväčšej infraštruktúry za použitia hydraulického modelu a kalkulácie vzorca N-1, ktorý berie do úvahy rôzne úrovne uskladneného plynu.

Okrem toho by všetky cezhraničné interkonektory mali disponovať trvalou reverznou kapacitou. O prípadných výnimkách majú rozhodnúť zodpovedné orgány na oboch stranách po konzultácii s Komisiou, ACER-om a ďalšími štátmi pozdĺž daného koridoru dodávok. Existujúce výnimky by sa mali prehodnotiť v súlade s novou procedúrou.

V podmienkach Slovenska je ako zodpovedný orgán určené ministerstvo hospodárstva. Jeho význam by sa mal zvýšiť najmä v súvislosti s transparentnosťou poskytovaných informácií.

Výmena informácií

Plynárenské podniky by mali do Bruselu nahlasovať o čosi viac informácií zo svojich zmlúv (súčasný článok 13). Aktuálne niektoré informácie sprístupňujú na požiadanie, avšak len v prípade stavu núdze. Ďalšie informácie sa oznamujú ministerstvu pri zmluvách uzatvorených na dlhšie ako jeden rok s dodávateľmi z tretích krajín (napr. Ruska) a následne sa v súhrnnej forme nahlasujú EK.

Ministerstvo aj EK by mali naďalej dostávať tieto ex-post oznámenia, ale už v rovnakej neagregovanej forme. Navyše by sa podľa neoficiálneho dokumentu mala do úvahy brať nielen dĺžka trvania kontraktu, ale aj úroveň podielu na ročnej spotrebe plynu vo vzťahu k danému plynárenskému podniku alebo jeho pridruženým firmám.

Novinkou by malo byť to, že v prípade opodstatnených okolností by mohlo ministerstvo požiadať plynárenské podniky o dodatočné informácie. Toto ustanovenie Komisia odôvodňuje skúsenosťou zo zimy 2014/15, kedy Rusko krátilo dodávky plynu aj pre slovenský SPP o viac než polovicu objednaných objemov. Komisia vtedy mala len obmedzené informácie, pretože národné orgány nemali právny základ vyžadovať od firiem informácie mimo vyhláseného stavu núdze.

Štandard dodávky a solidarita

Zlepšiť sa má aj aplikácia štandardu dodávok (súčasný čl. 8) chráneným odberateľom, kam patria predovšetkým domácnosti , ale tiež ďalší odberatelia určení národnou legislatívou (malé podniky, základné sociálne či zdravotnícke služby, školy a niektorí výrobcovia tepla). Distribútor a dodávatelia plynu dnes garantujú jeho dodávku počas 30 dní. Ministerstvo hospodárstva v novembri minulého roka predstavilo dva nové modely pre vytvorenie strategických zásob plynu.

Ak plynári nie sú schopní zvládnuť situáciu v krízovom stave núdze, pristúpiť sa môže k využitiu netrhových opatrení, ktorými sú na Slovensku obmedzujúce odberové stupne, obmedzovacie vykurovacie krivky alebo havarijný odberový stupeň. Pristúpilo sa k nim v januári 2009, kedy došlo k úplnému zastaveniu dodávok z Ruska.

Prípadné netrhové opatrenia na zaistenie štandardu dodávky by mali byť podľa pracovnej verzie návrhu nového nariadenia oznámené Komisii, ktorá preskúma ich primeranosť, dopady na vnútorný trh a na bezpečnosť dodávok iného štátu.

Do nariadenia sa má tiež explicitne zahrnúť nový princíp solidarity. V praxi by to mohlo znamenať, že v prípade núdze by napríklad nesmela pokračovať dodávka plynu nechráneným odberateľom v jednom štáte, kým sa neuspokojí dodávka pre chránených odberateľov v inom štáte, s ktorým má spojenú prepravnú sieť.

Ďalšie návrhy

Okrem nového návrhu nariadenia 994/2010 Komisia predstaví revíziu rozhodnutia o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky. To sa však netýka komerčných dohôd. Avizované ex-ante hodnotenia či väčšia kontrola Bruselu nad dohodami s tretími krajinami by sa tak mohla vzťahovať napríklad na medzivládnu zmluvu o dodávkach ropy medzi Ruskom a Slovenskom, prípadne na jej dodatok. Aktuálna dohoda pritom platí až do konca roka 2029.

Veľa si Brusel sľubuje aj od novej stratégie pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu a tiež od stratégie pre vykurovanie a chladenie. Presnú podobu návrhov z dielne Bruselu sa dozvieme už čoskoro.

© energia.sk

K téme