Čo pripravuje Európska komisia v oblasti vykurovania?
Už o dva týždne by mali v Bruseli predstaviť zimný balík návrhov týkajúcich sa predovšetkým plynárenstva – medzi nimi novelu nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, novelu rozhodnutia o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky, stratégiu pre skvapalnený zemný plyn a jeho skladovanie i stratégiu pre vykurovanie a chladenie. Náš portál má k dispozícii pracovné verzie väčšiny z týchto dokumentov. Pozrime sa najprv na poslednú spomínanú stratégiu a situáciu na Slovensku.
Oblasť vykurovania a chladenia bola z pohľadu európskej politiky dlhodobo prehliadaná, hoci spotrebuje asi polovicu vyrobenej energie v EÚ. V pripravovanom materiáli Komisia popisuje stav v sektore – pričom vychádza z údajov za rok 2012. Menej podrobne sa už venuje praktickým riešeniam.
Odvoláva sa hlavne na prebiehajúce procesy revízie smerníc o energetickej efektívnosti, o hospodárnosti budov či podpore obnoviteľných zdrojov. Pri financovaní projektov odkazuje na svoju novú iniciatívu financovania inteligentných budov i Európsky fond pre strategické investície, ale tiež na využívanie starých, osvedčených nástrojov ako sú štrukturálne fondy a Európska investičná banka.
Medzi existujúcimi výzvami podčiarkuje bariéry pre energetické renovácie budov, potrebu inštalácie efektívnejších zariadení a spotrebičov či veľký potenciál zníženia spotreby tepla v priemysle. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie (OZE), EK pripomína, že štáty si svoje ciele do roku 2020 stanovili v národných akčných plánoch. Slovensko si ho pri výrobe tepla a chladu odsúhlasilo vo výške 14,6 %.
Fosílne teplo
Aj s ohľadom na kvalitu ovzdušia a vypúšťané tuhé častice EK upozorňuje, že až 75 % použitých palív v EÚ má fosílny pôvod – polovicu tvorí zemný plyn. Len 18 % dodávok primárnej energie na vykurovanie a chladenie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. Tie sa najviac využívajú vo Švédsku, kde biomasa pokrývala v roku 2012 až 67 % spotreby tepla, a tiež v ďalších severských a pobaltských štátoch.
Spotreba primárnej energie na vykurovanie a chladenie, 2012. Zdroj: Európska komisia
Aktuálnejší náhľad do teplárenstva na Slovensku prináša regulačný úrad. Vo svojej poslednej výročnej správe za rok 2014 uviedol, že pomer palív zostáva posledné obdobie približne rovnaký. Viac než polovičný podiel má zemný plyn, pričom prvú priečku si udržiava najmä vďaka priaznivej cene.
Plyn na výrobu tepla ako jediné palivo využívalo v roku 2014 až 65 % z celkového počtu približne 320 dodávateľov. Ďalších 18 % využívalo plyn v kombinácii s iným druhom paliva, v prevažnej miere s biomasou. Práve biomasa je podľa ÚRSO druhým najpoužívanejším palivom na výrobu tepla na Slovensku s podielom 25 %.
CZT
Značné rozdiely medzi európskymi krajinami sa prejavujú v de/centralizácii systému dodávok tepla. Zatiaľ čo v EÚ sa prostredníctvom centralizovaného zásobovania tepla (CZT) realizuje v priemere len 9 % dodávok, krajiny strednej a východnej Európy vykazujú podstatne vyššie čísla. Slovensko sa vyznačuje rozvinutým systémom CZT – pokrýva viac ako 30 % celkovej spotreby tepla. V minulosti pritom dosahoval aj 60 % spotreby.
Posledných 15 rokov ale dochádza na Slovensku k podstatnému zníženiu odberu tepla z CZT. Dôvodov je viacero. Priemyselní odberatelia si budujú vlastné efektívnejšie zdroje, resp. viac využívajú zvyškové teplo vznikajúce pri ich vlastnej výrobe, a odpájajú sa od centralizovaného zásobovania. Vďaka opatreniam na strane spotreby (hydraulické vyregulovanie, inštalácia termostatických ventilov, zatepľovanie) sa dodávka tepla znížila až do 40 %. Mnohé teplárne, kotolne, výhrevne, rovnako ako distribučné rozvodné siete, sa stali predimenzované. Dôsledkom toho je zvýšenie relatívnych distribučných strát tepla.
Problémom odvetvia je dlhodobá návratnosť investícií aj nedostupnosť finančných mechanizmov do investovania a modernizácie systémov CZT. Európska komisia tiež poukazuje na to, že staré systémy sa zredukovali kvôli nepriaznivej cenovej regulácii, nízkej výkonnosti a negatívnemu vnímaniu u odberateľov.
Odpájaniu od CZT a budovaniu individuálnych zdrojov tepla na Slovensku od roku 2014 aktívne bráni novela zákona. Výstavba nových zdrojov totiž nie je povolená v prípade negatívnych vplyvov na hospodárnosť a energetickú efektívnosť jestvujúcich dotknutých sústav, na životné prostredie alebo na náklady za teplo dodávané ostatným odberateľom. Touto otázkou sa aktuálne zaoberá ústavný súd. Minimálnou možnosťou odpojiť sa od CZT a tiež lokálnym charakterom dodávky tepla navyše regulátor odôvodňuje nutnosť zachovania cenovej regulácie dodávky tepla.
Úloha nesplnená
Podľa zákona 321/2014 o energetickej efektívnosti malo ministerstvo hospodárstva do 31. decembra 2015 prvýkrát predložiť Európskej komisii Tepelnú mapu SR aj komplexné posúdenie potenciálu systémov CZT. Ministerstvo má tiež tepelnú mapu zverejniť na svojom webovom sídle.
Na otázku, či boli predmetné dokumenty zaslané a kedy bude mapa zverejnená, nás hovorkyňa ministerstva odkázala na príspevkovú organizáciu SIEA, ktorá má monitorovanie energetickej efektívnosti na starosti.
„V novembri 2015 vypracovala SIEA návrh správy komplexného posúdenia národného potenciálu pre uplatnenie VU KVET a CZT,“ vysvetlila Miriam Žiaková a podčiarkla nutnosť korekcií v štatistických údajoch za predchádzajúce roky.
„SIEA v januári 2016 vykoná preskúmanie dopadov na už vykonané výpočty a začiatkom februára doplní relevantné korekcie. Následne bude správa odoslaná EK,“ uviedla hovorkyňa MH SR.
© energia.sk
K téme
