V štátnych hmotných rezervách vraj máme rezervy
Na rokovanie vlády by sa čoskoro mala dostať nová Koncepcia rozvoja Správy štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR), ktorej súčasťou sú ciele pre zabezpečenie potravinovej, hospodárskej aj energetickej bezpečnosti krajiny. Potešujúce je, že pokiaľ ide o zásoby ropy a ropných výrobkov, stav sa považuje za dobrý a v oblasti núdzových zásob, ktoré od roku 2013 spravuje samostatná agentúra, sa neuvažuje o zásadných systémových zmenách.
Napokon, povinnosť udržiavať minimálne rezervy ropy a/alebo ropných výrobkov, bol stanovený európskou smernicou 2009/119/ES všetkým členským štátom a Slovensko ich uchováva vo výške nad 90 dní priemerných denných čistých dovozov ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov do SR v predchádzajúcom roku. Naďalej by sa tiež mali udržiavať v približnom pomere 60 % surovín (ropa) a 40 % hotových ropných výrokov (nafta, benzín, letecký petrolej).
Horšie to už podľa SŠHR vyzerá s jadrom či plynom.
Jadro na prvý aj druhý pohľad
„Správa rezerv považuje súčasný stav za nevyhovujúci a bude prioritne riešiť otázku počtu skladovaných palivových článkov do jadrového reaktora,“ píše sa v dokumente, ktorý bol minulú stredu zaslaný na rokovanie vlády a odsúhlasila ho už aj Bezpečnostná rada SR. Riešenie sa má navrhnúť po analýzach a súhlase ministerstva hospodárstva.
V júni pritom SŠHR s vlastným návrhom riešenia prišla. Palivové články chcela zo svojho portfólia vyradiť. Odôvodnila to jednak „enormne“ veľkou finančnou záťažou, ktorú ich obmena predstavuje, jednak tým, že súčasný stav nezodpovedá „ani jednej kompletnej navážke, čo obmedzuje ich praktickú použiteľnosť ako strategického energetického média v prípade energetickej krízy“.
S takýmto ráznym krokom ale nesúhlasili MH SR ani Úrad vlády.
Ministerstvo tvrdilo, že zachovanie zásob tohto paliva v štátnych hmotných rezervách v prípade výpadku v dodávkach, resp. odsune alebo oneskorení dodávok jadrového paliva z Ruska podľa potrieb Slovenských elektrární z dôvodu nestabilnej situácie na Ukrajine umožní spolu so zásobami a rezervami, ktoré vlastní samotný prevádzkovateľ atómových zdrojov, udržať prevádzku reaktorov na určité obdobie aj bez jeho dodávok jadrového paliva. Dané obdobie však bližšie nešpecifikovalo. Okrem toho boli v roku 2014 na Slovensku vyvinuté aktivity na zvýšenie zásob čerstvého jadrového paliva. Návrh tak mal protichodný charakter a zhoršil by energetickú bezpečnosť krajiny, uviedol rezort hospodárstva vo svojej pripomienke.
Úrad jadrového dozoru pre náš portál vysvetlil, že reaktory VVER-440, ktoré sú u nás prevádzkované majú zavezených 349 palivových článkov, resp. kaziet, ktoré predstavujú kompletnú zavážku. „V reaktoroch VVER-440 prebieha výmena paliva po kampaniach, t. j. raz za rok sa vymení časť (približne jedna pätina) „vyhoretých“ palivových kaziet za „čerstvé“ kazety. V priemere sa týmto spôsobom raz za rok vymení v reaktore 60 až 70 kaziet. Inými slovami „priemerná spotreba“ jedného reaktora je 60 až 70 kaziet ročne. Pri takomto postupe je každá kazeta v reaktore približne 5 až 6 rokov,“ dodal ÚJD.
Strategické zásoby plynu
Už začiatkom decembra sme informovali o nových nápadoch MH SR ako lepšie predísť plynárenským krízam buď tzv. SŠHR modelom alebo SPP-Distribúcia modelom. Vytvorenie tzv. strategických zásob plynu v objeme 750 mil. metrov kubických by vyšlo na stovky miliónov eur.
Vyzerá to tak, že o takéto zásoby by sa rada starala SŠHR aj SPP-D. Podľa správcu hmotných rezerv sa má posúdiť cesta, „pri ktorom by príslušný objem plynu a zodpovedajúce skladovacie kapacity zabezpečoval priamo štát“.
Podľa pripomienky ku predmetnej koncepcii zo strany dvoch zamestnávateľských asociácií SPP-D súhlasí s dodatočnými povinnosťami i zaistením daných zásob plynu a označili to za najlepšie riešenie z dôvodu priaznivého synergického efektu, skúseností i odbornosti.
Posúdiť sa má aj opodstatnenosť vytvorenia zásob LPG. Jeho podiel v energetickom mixe je pritom zanedbateľný. Ročná spotreba sa pohybuje len okolo 30 tisíc ton ročne, podľa Energetickej politiky SR sa predpokladá nárast do roku 2035 na úroveň 39 tisíc ton ročne.
© energia.sk
K téme
