Prieskum: Cenová deregulácia dodávky elektriny a zemného plynu

Na Slovensku je téma regulácie aktuálnou aj pre proces prípravy novej regulačnej politiky pre regulačné obdobie 2017 – 2021. Verejné pripomienkovanie oficiálneho návrhu skončilo v závere uplynulého roka 2015. Následne sa regulačné orgány budú musieť vysporiadať so vznesenými pripomienkami, pričom schválenie regulačnej politiky sa očakáva do marca 2016.

V kontexte návrhu regulačnej politiky je potrebné upozorniť, že obsahuje aj zmienku o uplatňovaní cenovej regulácie na dodávky komodít zraniteľným odberateľom i v nadchádzajúcom regulačnom období, v ktorom sa však majú vytvoriť podmienky na budúcu dereguláciu.

Na druhej strane, otázka cenovej deregulácie sa otvára opakovane, a to nielen zo strany samotných regulovaných subjektov – dodávateľov, ale aj na pôde viacerých odborných konferencií. V ostatnom období sa tiež k téme organizovalo niekoľko verejných debát mimo pôdy energetiky.

Tento dokument si kladie za cieľ prispieť do širšej verejnej diskusie k téme deregulácie. Jeho hlavným prínosom je zber a vyhodnotenie názorov regulovaných subjektov – dodávateľov.

Zovšeobecnene možno konštatovať, že regulácia plní úlohu ochrany spotrebiteľa tam, kde neexistuje trh, resp. kde pre objektívne ekonomické dôvody by bolo neefektívne trh vytvárať (napr. v činnosti prevádzkovateľov energetických sústav a sietí). Činnosť dodávky elektriny a plynu sa však medzi monopolné činnosti nezaraďuje.

Na cenovú reguláciu sa tiež možno pozrieť aj cez tézu kontroly štátu nad koncovými cenami energií. Nie je potrebné pripomínať, že neodôvodnene vysoké koncové ceny by mali negatívny sociálny dopad na bežných spotrebiteľov. Súčasne si však treba položiť otázku, či všetky domácnosti reálne potrebujú ochranu formou cenovej regulácie a či nie je vhodné jednotlivé skupiny domácností kategorizovať, a to aj s ohľadom na budúce kritériá tzv. energetickej chudoby. Do tretice, Slovenská republika ako členský štát EÚ začala taktiež zavádzať do bežnej praxe inteligentné meracie systémy (IMS). Technické funkcie inteligentných elektromerov pri správnom nastavení obchodných a iných pravidiel by mali bežných spotrebiteľov motivovať viac sa zaujímať o svoj koncový účet za dodávku energie. Ekonomicky motivované spotrebiteľské správanie by malo pomáhať aj elektroenergetickému systému ako takému, a to nielen pri udržiavaní výkonovej rovnováhy, ale aj pri presúvaní spotreby mimo špičkových odberov.

Nastavenie cenovej regulácie na Slovensku je však s využívaním funkcionalít IMS v bežnom živote odberateľov v kategórií domácností nekompatibilné.

K téme vplyvu štátu v otázke koncových cien elektriny a plynu je potrebné položiť si otázku, či štát nemá k dispozícii aj efektívnejšie nástroje na kontrolu koncových cien energií, než je cenová regulácia. Tú si totiž nemožno zamieňať so sociálnou politikou, nakoľko podnikanie v energetike je taktiež podnikaním, ktorého zmyslom má byť okrem iného aj tvorba zisku.

Vo všeobecnosti, štát by dokázal zásadným spôsobom ovplyvňovať účet bežnej domácnosti za elektrinu a plyn úpravou sadzby DPH.

Štát má rovnako priestor vplývať na cenotvorbu dodávateľských firiem, v ktorých má podiel. Dominantný hráč na trhu s plynom (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) je akciovou spoločnosťou so 100 %-nou účasťou štátu. Na trhu s plynom teda vie štát aj bez cenovej regulácie prostredníctvom SPP konať ako „price setter“ – teda ten, kto cenu vytvára a určuje. Naopak „price taker“, subjekt prijímajúci cenu, je každý konkurent SPP v snahe získať nového zákazníka do svojho portfólia.

V oblasti elektroenergetiky je štát obdobne jediným akcionárom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. – spoločnosti, ktorá zabezpečuje prenos elektrickej energie. Úpravou postavenia tejto firmy na osi medzi poskytovaním verejnej služby a maximalizáciou ziskovosti má štát taktiež priestor ovplyvniť koncovú cenu elektriny, a to bez toho, aby negatívne vplýval na podnikanie firiem v nemonopolnej činnosti dodávky. Okrem toho, zásadný vplyv na výšku koncovej ceny elektriny majú aj náklady, ktoré znášajú koncoví odberatelia v spojitosti s podporou výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou. Úpravou legislatívneho rámca by sa štátu tiež vytvoril priestor na úpravu koncovej ceny, opäť bez netrhového zasahovania do podnikania v nemonopolných činnostiach. V neposlednom rade, hoci štát nemá manažérske právomoci v trojici dominantných dodávateľov elektriny (ZSE Energia, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika), prostredníctvom svojich nominantov v predstavenstvách má ale priestor spolupodieľať sa na ich riadení.

Tému cenovej deregulácie tiež nemožno spájať výlučne s otázkou, aký bude mať vplyv na vývoj koncovej ceny. Dôležitým prínosom deregulácie je aj vytvorenie priestoru pre kreativitu dodávateľa tak, aby mohol v konkurenčnom boji o zákazníka prinášať inovatívne služby. Inými slovami, zákazník nemusí v konečnom dôsledku zaplatiť nevyhnutne menej, môže však za rovnaké peniaze získať širší balík služieb, a to aj nad rámec dodávky elektriny a plynu.

Z prieskumu realizovaného medzi dodávateľmi vyplynulo, že samotné regulované subjekty by zrejme maloobchodné ceny komodít okamžite nezvýšili. Napriek tomu, podstatná časť respondentov sa vyjadrila, že v krátkodobom horizonte by po deregulácii očakávala zvýšenie cenovej hladiny, a to pre domácnosti nasledovne:

• zdraženie koncovej ceny elektriny o + 1,79 %,
• zdraženie koncovej ceny plynu o + 2,16 %.

Ak by takto zdraželi koncové ceny, z pohľadu domácností by šlo o minimálnu zmenu, pričom však hodnota nových služieb v deregulovanom prostredí by bola nesporne vyššia (za všetky spomenieme flexibilné tarify založené na technologických možnostiach IMS).

V neposlednom rade, do kontrastu sa dostávajú trhové podiely dominantných dodávateľov v segmentoch regulovaných zákazníkov (v roku 2014 v intervale 72,74 % – 88,92 % v závislosti od komodity a segmentu odberateľov) s hranicou trhového podielu max. 50 %, ktorá vyplynula z prieskumu ako moment, v ktorom možno hovoriť o dostatočne silnej konkurencii, ktorá dokáže chrániť odberateľa porovnateľne ako cenová regulácia.

Súčasne však treba doplniť, že energetický trh sa postupne liberalizuje už viac ako 10 rokov, pričom domácnosti ako posledný liberalizovaný segment majú de iure možnosť výberu dodávateľa od roku 2007. Rečníckou otázkou teda ostáva, či cenová regulácia v jej súčasnej podobe de facto nepodporuje udržiavanie status quo trhových podielov dominantných dodávateľov a nebráni rozvoju konkurencie.

Celé znenie správy „Cenová deregulácia dodávky elektriny a zemného plynu“ si môžete stiahnuť na stránke energy analytics.

© energia.sk

K téme