INESS: Na koncové ceny elektriny dopláca priemerná domácnosť okolo 60 eur ročne
„Za každú MWh spotrebovanej energie zaplatí priemerná štvorčlenná domácnosť v koncových cenách okolo 26 eur len za to, že financuje rôzne vládne politiky z minulosti, čo ročne predstavuje okolo 60 eur. V tejto dani nájdeme podporu okrem iného ďalších daní, podporu obnoviteľných zdrojov, ale napríklad aj to, že sa v minulosti nevytvorili dostatočné rezervy na vyradenie jadrových zariadení,“ objasnil Vlachynský. Preto si myslí, že vylúčiť túto pomyselnú daň, ktorú domácnosti platia, nebude jednoduché. Napriek tomu navrhuje päť opatrení, ktorých realizovanie by mohlo prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia v SR.
„Energetika by sa mala prestať využívať ako lacná kasa pre štátny rozpočet. Štát tým, že má čiastočné alebo úplné podiely v energetických firmách, dokáže si v ťažkých aj dobrých časoch pomerne ľahko vyťahovať peniaze z týchto firiem vo forme dividend, super dividend a podobne,“ povedal Vlachynský. Zastaviť by sa podľa neho malo aj priame alebo nepriame dotovanie akejkoľvek výroby elektriny, či už hnedého uhlia alebo z obnoviteľných zdrojov. „Ak sa vláda rozhodne pre takú politiku, mala by sa hradiť zo štátneho rozpočtu. Nemala by byť prenášaná na spotrebiteľov elektriny,“ zdôraznil analytik.
Náklady na výrobu navrhuje preniesť na štátny rozpočet. „Štát robí zelenú politiku, sociálnu politiku, čiže ide o politiky, ktoré nemajú priamo súvis s tým, či firma alebo občan spotrebuje elektrinu,“ myslí si Vlachynský. Navrhuje zrušiť cenovú reguláciu pre malé a stredné podniky a domácnosti. Regulované ceny podľa neho neumožňujú akýkoľvek širší rozvoj trhu. „Ak chce dnes dodávateľ ponúknuť zaujímavé produkty, napríklad paušál na elektrinu, ku ktorému by ponúkol novú úspornú práčku, alebo zaviesť inteligentné merače do domácnosti, ktoré by zapínali spotrebiče v čase, kedy je elektrina najlacnejšia, tak vďaka tomu, že dnes kvôli regulátorovi nie je možné spraviť takéto tarify, tak produkty na trhu vôbec nevznikajú,“ skonštatoval. Štát by mal vytvoriť aj dlhodobú stratégiu pre energetiku. „Doterajšie opatrenia sú ad hoc, a nie sú súčasťou nejakého dlhodobého plánu. Pre každého investora je stabilnejšie prostredie nižšie riziko a je nevyhnutné preto, aby do krajiny a do sektoru investoval a neprenášal riziká do koncových cien,“ podčiarkol analytik INESS.
Copyright © TASR 2016
K téme
