A. Medvedev: Trh s plynom v 2015
Rok 2015 je rokom zmien pre veľké množstvo hráčov v energetickom priemysle. Zmeny cien ropy spôsobili obavy v energetickom sektore, zatiaľ čo politici majú problém obhájiť drahú politiku obnoviteľných zdrojov. Trhová kríza prichádza taktiež v čase, keď sa svetoví lídri stretli v decembri v Paríži, aby vyjednávali o novom dohovore týkajúceho sa klimatických zmien a redukcie emisií na udržateľnú úroveň.
Samozrejme, trh sa vyvíja ďalej. Gazprom pozná turbulentné obdobia, keďže za posledných 50 rokov prežil lepšie, ale aj horšie časy, odkedy pôsobí na trhu s plynom. Práve preto sme v jedinečnej pozícii predpovedať zmeny a ochotne sa chopíme nových možností predávania plynu svojim klientom. Po prvý raz sme ponúkli severo-východnej Európe tri miliardy metrov kubických plynu prostredníctvom aukcie. Tento krok vyplýva z našej ambície skúmať nové trhové možnosti. Náš odkaz je jasný – nechajte biznis, aby si robil vlastnú reguláciu.
Vzhľadom na to, čo sa momentálne deje, mám obavy zo smeru, ktorým sa Európa uberá. Existuje reálne nebezpečenstvo, že Brusel bude opäť naklonený robiť nesprávne rozhodnutia s negatívnymi následkami a vydá sa na iným smerom. Jedným z príkladov je kritika, ktorú vzniesla Európska komisia na margo našich cenových mechanizmov v Európe. Tak ako my, tak aj mnohí iní v tomto priemysle porovnávajú ceny plynu s cenami ropných produktov. Návrhy z Bruselu sú rôzne, od vytvorenia kartelov na predaj plynu, až po zavedenie legislatívy na posilnenie trhových uzlov. To všetko bez ohľadu na to, či je dostatok predajcov alebo zákazníkov na vytvorenie konkurencieschopného trhu. Riešenie má opäť priniesť vládna byrokracia.
Faktom zostáva, že vzorec založený na cenách ropy predstavuje stabilný cenový mechanizmus, a to aj napriek problémom, ktorým ceny ropy vo všeobecnosti čelia. Indexácie cien ropy tak uľahčia predajcom a zákazníkom plynu prekonať kolísavé obdobie.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, majú naši zákazníci úžitok v priemere z oveľa nižšej ceny plynu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Veríme, že to povedie k silnému oživeniu predaja plynu v Európe. Už tento júl sme do Európy vrátane Turecka prepravili rekordných 14,2 miliárd metrov kubických. Ropná indexácia zostáva veľmi používaným mechanizmom tvorby cien, pretože môže a zároveň prináša reálne benefity pre všetkých hráčov na trhu. Ich súhlas s cenou je základom fungovania trhu. Regulačné inštitúcie by si preto mali vopred premyslieť, či zasiahnu do tohto procesu.
Aj napriek zložitému regulačnému prostrediu, ktorému čelíme v Európe, sme ešte viac odhodlaní nasledovať svoje dlhodobé smerovanie a nenecháme sa rozladiť krátkodobými nepokojmi na trhu. Veľa trhových expertov, vrátane Medzinárodnej agentúry pre energetiku, predpovedajú, že celosvetový dopyt po plyne vzrastie o 70 miliárd metrov kubických do roku 2020. Navyše sa očakáva, že európsky import plynu by narástol o jednu tretinu počas toho istého obdobia. Gazprom chce byť pokryť tento dopyt.
Na dosiahnutie tohto cieľa pokračujeme v investíciách do našej flexibility a schopnosti dodať plyn našim európskym klientom. Dohodu, ktorú sme podpísali s firmami Shell, Engie, E.On, BASF a OMV ohľadom Nord Stream 2 projektu je ukážka toho, že sme verní svojmu slovu. Tento projekt prehĺbi našu kapacitu dodávok plynu do Európy a posilní ich bezpečnosť.
Zároveň otvárame aj nový trh s modrým plynom v Ázii. Gazprom podpísal v roku 2014 zmluvu s čínskou štátnou spoločnosťou CNPC na 400 miliónov dolárov, na základe ktorej budeme do tohto regiónu dodávať 1 bilión metrov kubických plynu počas obdobia 30 rokov.
Avšak energetická debata sa v Európe medzičasom zmenila. Konsenzus, ktorý tvrdí, že kontinent musí byť lídrom v boji proti klimatickým zmenám, zostáva neoblomný. Kedykoľvek sa ministri EÚ stretnú, hlavnou agendou zostávajú náklady spojené s touto zmenou. Európski lídri už dlho upozorňovali na to, že Európa stratí svoju konkurencieschopnosť, ak sa výdavky klimatickej politiky vymknú spod kontroly.
Naozaj som presvedčený, že Európa potrebuje premyslieť svoj spôsob, akým si dláždi cestu k zelenej ekonomike. Byrokracia sa v súčasnom systéme snaží manažovať individuálne palivá a selektívne vyberá štátnu pomoc pre niektoré technológie, pričom ostatné vynecháva. Každý ekonóm predpovedá, že tento spôsob musí viesť k nízkej alokácií aktív. Zreteľným príkladom politického plánovania a „selektívnej technologizácie“ sú európske veterné parky, ktoré sa nachádzajú mimo pobrežia. Pár podnikateľov využíva štátom sponzorovaný tok peňazí, pričom riešenie otázky prepravy veternej energie k spotrebiteľom je v nedohľadne. Spotrebiteľské účty za elektrinu zároveň rastú.
EÚ potrebuje vytvoriť politický rámec, ktorý je cenovo efektívny a technologicky neutrálny. Politickí tvorcovia zároveň musia stanoviť jasný politický rámec namiesto riadenia ekonomických procesov. Riešenie je v jednoduchosti. Ak by Európa vyslala silný signál voči uhlíkovým cenám a nechala zvyšok na trh, potom by dosiahla nielen svoje klimatické ciele, ale všetko by prebehlo rýchlejšie a za nižšiu cenu.
Som motivovaný vysokou úrovňou spolupráce, ktorá prebieha medzi spoločnosťou Gazprom a európskymi energetickými firmami v ťažkých časoch. Zároveň som silne presvedčený, že ekonomická realita a vzájomný záujem nám nakoniec dovolia oživiť dlhoročnú spoluprácu medzi Európskou úniou a Ruskom. Budeme aj naďalej pokračovať v investovaní do tohto vzťahu a dúfame, že Európa urobí to isté.
Alexander Medvedev je podpredseda Výboru pre manažment spoločnosti Gazprom.
K téme
