Návrh regulačnej politiky je už zverejnený

Regulačná rada odchádza na Vianoce s vedomím toho, že pred sviatkami dala všetkým subjektom na trhu s energiami poriadnu domácu úlohu. K návrhu strategického dokumentu pre vývoj regulácie v období rokov 2017 – 2021 je možné vyjadriť sa oddnes do konca tohto roka. Kvalifikovane pripomienkovať takto rozsiahly materiál vôbec nebude jednoduché, najmä pre tých, ktorí sa nedostali k predošlým, neoficiálnym pracovným verziám dokumentu. Vzhľadom na viaceré nedorobky, ale tiež neustále sa opakujúce formulácie, sa môže zdať, že autori sa usilovali skôr o kvantitu slov než kvalitu vypracovania.

O hlavných zmenách v oblasti elektroenergetiky aj plynárenstva sme informovali už v septembri.

Deregulácii bránia dominantní pokušitelia

V oficiálnom materiáli sa uvádza, že v súčasnosti úrad voči regulovaným subjektom preferuje stimulačné metódy, ktoré ich nútia znižovať vlastné náklady, zaručujú zisk iba pri reálne efektívnom podnikaní a nie kompenzovaním svojich chýb a nedostatkov neustálym zvyšovaním cien. Tiež je možné sa v ňom dočítať, že Slovensko je neustále konfrontované s požiadavkami niektorých účastníkov trhu s energiou a lobistických kruhov na úplnú dereguláciu cien.

„Možno však zodpovedne konštatovať, že požiadavka predbieha udalosti a možnosti tvoriaceho sa jednotného európskeho trhu,“ píše sa ďalej v materiáli. Doterajší vývoj podľa úradu „zatiaľ nepreukázal takú mieru vyspelosti  účastníkov trhu, ktorá by eliminovala pokušenie dominantných dodávateľov na zneužitie svojho postavenia na úkor odberateľov.“

Hlavnou mantrou zostáva metóda stanovenia maximálnych cien. V závere návrhu sa poukazuje na to, že „Regulačná rada sa vôbec nebráni snahám o zrušenie regulácie na plne liberalizovanom trhu. Považuje však za potrebné urobiť to v pravý čas. Práve nadchádzajúce regulačné obdobie má byť tým faktorom, ktoré na úplnú dereguláciu cien energie vytýči ciele a pripraví podmienky.“

Energie ako luxus

„Je viac ako isté, že po zrušení regulácie za súčasného stavu by nasledoval nekontrolovateľný nárast cien, ktorý by pre niektoré vrstvy obyvateľstva posunul elektrinu a plyn do kategórie luxusu. Plnému rozvoju trhu podľa schváleného návrhu regulačnej politiky bráni aj úroveň príjmov obyvateľstva Slovenska, ktoré sa radí k najnižším v EÚ.

Na Slovensku sú vytvorené všetky podmienky pre hospodársku súťaž. „Faktom však je,  že doteraz žiaden dodávateľ, a to treba podčiarknuť, nikdy dobrovoľne neznížil ceny elektriny, plynu ani tepla, ak cena na trhoch klesla. Dá sa to ľahko  preukázať  štatistikou EÚ,“ tvrdí úrad.

Európska komisia síce poukazuje na to, že pokles veľkoobchodných cien nekorešponduje s nárastom koncových cien, pracuje však s agregovanými dátami od národných štatistických úradov, nie individuálnymi cenami dodávateľov. Navyše EK priznáva, že dôvodom nesúladu vo vývoji je nárast ostatných zložiek skrytých v koncovej cene elektriny či plynu, najmä rôznych sieťových poplatkov a dotačných schém.

Medzi novými cieľmi a prioritami v legislatívnej oblasti sa napríklad uvádza sústavné sledovanie a vyhodnocovanie vplyvu všetkých regulovaných cien na všetkých účastníkov trhu či dosiahnutie správneho vnímania regulácie, a to prísnym oddelením regulácie sieťových služieb a dodávky. V rámci jednotlivých sieťových odvetví bolo stanovené obrovské množstvo cieľov a priorít, pri elektrine aj teple takmer 30. Význam slova priorita tak v ich záplave trochu stráca zmysel.

Napriek neustálej domácej kritike sa úrad chváli tým, že jeho skúsenosti boli úspešne implementované v regulačnej legislatíve v Azerbajdžane, Srbsku a aktuálne sa pripravuje projekt na Ukrajine.

Znižovanie sieťových poplatkov

Ako cesta pre znižovanie sieťových poplatkov v elektroenergetike aj plynárenstve sa uvádza dôsledné sledovanie a kontrola zmlúv o poskytovaní služieb (SLA) a outsoursingových zmlúv, aby sa obmedzili výlučne na aktivity, ktoré regulované subjekty vykonávajú výnimočne a nemôžu ich zabezpečiť vlastnými silami. Práve pri týchto typoch zmlúv, ktoré výrazne ovplyvňovali koncovú cenu energie, už podľa vlastných slov úrad zaznamenal podstatný úspech. Ich posúdením ako neefektívnych sa objem znížil rádovo zo státisícov na desaťtisíce.

Úrad sa tiež zameral sa objektivizáciu sieťových poplatkov a taríf. „Ich pokles nie je síce markantný, ale zatiaľ vzhľadom na historické dedičstvo sietí maximálne možný. Postupná realizácia jednotnej tarifnej štruktúry za distribúciu v rámci celej SR bude v ďalšom období dôležitým krokom v ústrety priemyselným podnikateľom,“ píše sa v návrhu s odkazom na to, že úrad odhaľuje rezervy v hospodárení prevádzkovateľov sietí a ordinuje im opatrenia, ktoré majú dopad na ich permanentné znižovanie.

Hodnotenie potreby regulácie

Úrad sa snažil vysvetliť aj potrebu ďalšej regulácie, z veľkej časti ako ochranu proti svojvôli dominantných účastníkov trhu. Množstvo aktivít pritom zostáva nepredstaviteľných, nespochybniteľných či nevyhnutných.  V  rámci hodnotenia pri elektroenergetike poukazuje na to, že nesprávnou, rozsahom nevídanou a nedostatočne pripravenou privatizáciou slovenskej energetiky, v spojení s urýchlene realizovaným unbundlingom, ceny elektriny na Slovensku pre konečných spotrebiteľov neúmerne vzrástli. V porovnaní so susednou ČR máme tiež viac energeticky náročných odberateľov aj odlišný energetický mix. Nevyhnutnosť regulácie v prípade distribúcie, prenosu aj dodávky elektriny úrad ilustruje na niekoľkých príkladoch z praxe. V prípade plynu je hodnotenie skôr popisom histórie a súčasného stavu odvetvia než analytickým odôvodnením.

„Podobne ako v elektroenergetike tak aj v plynárenstve sú hlavnými bariérami úplne otvoreného trhu predovšetkým nízka úroveň energetického prehľadu ako aj slabá informovanosť odberateľov plynu, hlavne v segmente domácností,“ píše sa ďalej v návrhu. Navyše najväčšia časť odberateľov v domácnosti využíva plyn len na varenie s maximálnym odobratým množstvom plynu 2.110 kWh. Preto podľa úradu nie sú títo odberatelia dostatočne motivovaní k zmene dodávateľa a navyše táto veľká skupina predstavuje najzraniteľnejšiu časť na trhu zo strany cenovej politiky dodávateľov.

Nevyhnutnosť cenovej regulácie pripojenia a prístupu do sústav, prepravy a distribúcie plynu je daná charakterom ich prevádzky ako prirodzene monopolných činností. Cenová regulácia dodávky je potrebná predovšetkým z dôvodu ochrany zraniteľných odberateľov plynu z titulu ich slabej ekonomickej pozície a nízkej úrovne vyjednávacej schopnosti v kontexte s cenou za dodávku plynu, doplnila Regulačná rada svoje hodnotenie.

Odmietnutie regulovanej ceny

Návrh viackrát poukazuje na to, že už v súčasnosti každý odberateľ môže využívať aj neregulovanú dodávku, t.j. dodávku komodity za neregulovanú cenu.

„Odberateľ má aj dnes možnosť odmietnuť regulovanú cenu a kúpiť si komoditu so zárukou pôvodu, ktorú úrad vydáva výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ uvádza sa v materiáli. Každý odberateľ má podľa návrhu dokumentu možnosť odmietnuť regulovanú cenu „a nakupovať elektrinu dobrovoľne za iné, a tu je potrebné povedať vyššie ceny ako trhové.“

„V nadchádzajúcom regulačnom období však bude potrebné precizovať zraniteľných odberateľov a definovať podmienky, aby v prípade, že sa odberatelia rozhodnú využívať neregulovanú dodávku (myslí sa komodita), neboli vystavení nekalým praktikám,“ doplnil úrad.

OZE a KVET

Pokiaľ ide o výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnou kogenergáciou, má pokračovať dohľad regulátora nad už zavedeným systémom stanovovania feed-in taríf. Pre nové zdroje uvedené do prevádzky po roku 2017 sa predpokladá zmeniť systém podpory a mechanizmus finančných tokov.

Pre naplnenie tohto zámeru bude potrebné vytvoriť podmienky na zriadenie jednotného výkupcu elektriny z OZE/VÚKVET; zaviesť povinnosť pre každého dodávateľa ponúkať vo svojich produktoch úradom určený podiel takto vyrobenej elektriny; vytvoriť trh s kapacitami; podporiť možnosti distribuovanej výroby, vrátane možnosti diverzifikácie časti podporných služieb na prevádzkovateľov sústav; a tiež sa majú jednoznačne limitovať náklady a ich delenie v prípade výroby elektriny vysoko účinnou kogeneráciou.

Teplo

„V tepelnej energetike nie je možné hovoriť o liberalizovanom trhu,“ uvádza sa v návrhu regulačnej politiky. Odberatelia si nemôžu vybrať dodávateľa z inej lokálnej sústavy tepelných zariadení a úplne absentuje súťaž medzi dodávateľmi.

Jedinou ich nepriamou konkurenciou bola výstavba individuálneho zdroja tepla odberateľom, avšak súčasný legislatívny rámec prakticky znemožňuje odpojenie sa odberateľov od zdrojov tepla využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. V procese schvaľovania výstavby nového zdroja má rozhodujúci vplyv aj  dotknutý dodávateľ tepla, od ktorého sústavy sa žiadateľ chce odpojiť. Regulácia ceny tepla je preto podľa úradu v budúcom období nevyhnutná.

© energia.sk

K téme