Ďalší postup ohľadom IMS vyhodnotí externý konzultant
„K posunu v položke aktualizácia CBA oproti časovému plánu dochádza z dôvodu komplexnosti úlohy, potreby reálneho vyhodnotenia strany prínosov IMS, vplyvu množstva externých faktorov a potreby zohľadnenia budúceho vývoja v oblasti trhu a technológií pre definovanie vstupných parametrov aktualizovanej CBA,“ vysvetlilo pre náš portál ministerstvo hospodárstva vzniknutý sklz. Navyše dodalo, že nie je viazané žiadnou legislatívou EÚ alebo SR, ktorá by vyžadovala aktualizáciu CBA v uvedenom termíne. Harmonogram si vláda odsúhlasila sama.
K miernemu oneskoreniu tiež malo dôjsť v súvislosti s vyhodnotením testovacej fázy v podmienkach prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav a ktoré je podmienkou pre aktualizáciu CBA. Toto vyhodnotenie bolo naplánované na jún.
Externe budúci rok
„Uskutočnenie aktualizácie CBA predpokladáme v priebehu roka 2016. Z dôvodu komplexnosti úlohy Riadiaci výbor IMS odporučil využitie externých konzultačných služieb s cieľom analyzovať stranu prínosov, ich bariér prípadne alternatívne spôsoby ďalšej implementácie IMS v podmienkach SR,“ uviedol vedúci komunikačného oddelenia rezortu Ladislav Dzurjanin.
Doterajšie ekonomické posúdenie vypracovával regulačný úrad v spolupráci s MH SR. Subjekty na energetickom trhu dlhodobo kritizujú kvalitu a tajnosti ohľadom podkladových analýz, ktorých tvorcom je ÚRSO. Na všeobecne slabú analytickú schopnosť verejnej administratívy nás koncom novembra upozornila aj Európska komisia.
Z tohto pohľadu sa rozhodnutie pre externú analýzu javí ako logické. Otázny je však výber zodpovednej konzultačky a, samozrejme, cena za jej služby. V zákulisí sa hovorí, že kritériá pre získanie predmetnej zákazky vraj splní len užší okruh firiem. Niektoré zdroje naznačili, že inšpiráciou má byť plné nasadenie IMS po vzore Talianska. Či sú tieto kuloárne informácie pravdivé, ukáže čas. Prácu by však konzultantovi mohla uľahčiť štúdia vypracovaná pre EK, ktorá porovnáva kvalitu CBA v jednotlivých štátoch EÚ. Vypracovaná bola ešte v júni, finálne zverejnená minulý mesiac.
Chýbajú mnohé benefity, náklady sú asi prehnané
Čo si všimli jej autori? Väčšina navrhnutých funkcionalít IMS zodpovedá tým, ktoré ako minimálne odporučila EK v marci 2012. Napokon, len 8 krajín EÚ inštaluje merače s odporúčanými funkciami, pričom sa vynechávajú hlavne tie, ktoré sú dôležité pre koncového odberateľa.
V správe sa uvádza, že na Slovensku nie je jasne stanovená podpora pokročilých tarifných systémov, ktorá je jednou z kľúčových hnacích síl pri posilňovaní postavenia zákazníka a zlepšovaní energetickej efektívnosti systému dodávok, ani funkcia poskytovania import/export a reaktívneho merania, ktoré je podstatné pre distribuovanú výrobu.
ÚRSO nezapočítalo ani viacero benefitov, napr. zníženie nákladov na poruchy zariadení, odložené investície do prenosovej kapacity, skrátenie výpadkov atď.
Autori štúdie zistili, že špecifikácia CBA nie je v súlade s európskou požiadavkou 80% zavedenia IMS a na vyhodnotenie možných dopadov rozšírenia roll-outu sa použili „extrémne jednoduché kalkulácie“ ohľadom vplyvu 100% nasadenia.
„Náklady sú pravdepodobne prehnané, keďže sa predvída, že v praxi vyvstanú niektoré úspory z rozsahu v IT a komunikáciách,“ píše sa v štúdii. Slovenskej CBA sa vytýka aj to, že neberie do úvahy úspory, ktoré vzniknú tým, že nebude treba nakupovať a využívať štandardné elektromery.
Podľa súčasnej CBA, ktorá odporučila selektívny roll-out s inštaláciou necelých 604 tisíc inteligentných meradiel, vyšli celkové investičné i prevádzkové náklady na 90,3 milióna eur. Po prepočítaní na jeden smart meter to má byť v priemere počas 8 rokov (2013 – 2020) suma 149,56 eur.
Máme cez 27 tisíc kusov
V Bratislave sa 19.11. tradične konala konferencia Smart meteringu, ktorú organizuje portál eFocus. Prítomní predstavitelia trojice regionálnych distribučiek deklarovali, že inštalácia v praxi prebieha v súlade s platnou koncepciou a legislatívnym rámcom.
„Vo veľkom montujeme smart metre iba od mesiaca október,“ uviedol na konferencii Milan Valjašek zo SSE. V čase konferencie mala SSE-Distribúcia nainštalovaných približne 3500 inteligentných meradiel, cieľom je do konca tohto roka dostať sa na 6500 kusov v súlade s vyhláškou. VSD mala v polovici novembra nainštalovaných okolo 7300 smart metrov, cieľom do konca roka je 10 – 12 tisíc. Západoslovenská distribučná už v tom čase mala prekročiť 16,5 tisíc inteligentných meradiel.
Námety od domácich odborníkov
Kritika sa na konferencii zniesla najmä voči váhavosti a neochote ÚRSO zaviesť dynamické tarify pre maloodberateľov. Z dôvodu legislatívnych obmedzení, ako sú flexibilné a časovo rozlíšené sadzby za odber elektriny chýbajú stimuly, ktoré by spotrebiteľa motivovali presunúť odber mimo špičku. Pilotné projekty, najmä PLC technológie, ukázali viacero slabín a sú problematické z pohľadu rozsiahleho nasadenia. Vytendrovaní dodávatelia testovaných technológií navyše často neplnia v reálnych podmienkach prevádzkovateľov distribučných sústav deklarované termíny, parametre ani funkcionality.
V rámci záverov z konferencie tak figuruje odporúčanie inovovať regulačný rámec vo väzbe na IMS, prehodnotiť CBA a optimalizovať implementáciu systémov, aktivizovať koncových užívateľov či vytvoriť národnú stratégiu budovania inteligentných sietí, obdobne ako v susednej ČR.
© energia.sk
K téme
