Ankara a Baku sa dohodli na urýchlení výstavby plynovodu TANAP
Oznámenie z Baku prišlo niekoľko hodín potom, čo Rusko informovalo, že pozastavuje prípravné práce na projekte Turkish Stream. Tým má prúdiť ruský plyn do Turecka a ďalej do Európy. Stalo sa tak v rámci odvetných opatrení, ktoré po zostrelení ruskej stíhačky tureckou armádou prijala Moskva voči Turecku.
Na plynovode Turkish Stream začal ruský plynárenský podnik Gazprom pracovať potom, čo koncom minulého roka odstúpil kvôli nezhodám z EÚ od projektu South Stream. Ten mal obchádzať Ukrajinu a privádzať ruský plyn cez Čierne more na Balkán.
Prezidenti Turecka, Azerbajdžanu a Gruzínska slávnostne zahájili výstavbu plynovodu TANAP, ktorého náklady sa odhadujú na 10 miliárd dolárov v marci 2015. Prostredníctvom nadväzujúceho plynovodu Trans-Adriatic Pipeline (TAP) cez Grécko a Albánsko do Talianska v ňom majú krajiny EÚ získať ďalší zdroj, ktorý im pomôže znížiť závislosť na ruskom plyne.
TANAP má prepravovať azerbajdžanský plyn z gigantického kaspického pola Šach Deniz II a bude viesť trasou dlhou asi 1840 kilometrov cez Gruzínsko a Turecko až na turecké hranice s Bulharskom a Gréckom. Prúdiť ním má plyn v počiatočnom objeme 16 miliárd kubických metrov ročne.
Väčšinový vlastníkom v TANAP je azerbajdžanská štátna ropná spoločnosť SOCAR s 58 % Turecký štátny podnik Botas v ňom vlastní 30 % a 12 % kontroluje britská ropná spoločnosť BP. TANAP má do roku 2023 zvýšiť prepravnú kapacitu na 23 miliárd kubíkov a v roku 2026 má jeho kapacita dosiahnuť 31 miliárd kubických metrov.
ČTK, energia.sk
K téme
