A.Novak: Kritika plánu na rozšírenie plynovodu Nord Stream je v EÚ spolitizovaná
Podľa Novaka rozhodnutie o projekte Nord Stream 2 by malo vychádzať z existujúcich zákonoch.
Desať členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska, v novembri v liste adresovanom Európskej komisii (EK) upozornilo Brusel, že rozšírenie plynovodu Nord Stream do Nemecka je v rozpore so záujmami EÚ a môže zhoršiť situáciu na Ukrajine.
Konzorcium západoeurópskych spoločností pritom v septembri podpísalo s ruským štátnym energetickým gigantom Gazprom dohodu o rozšírení plynovodu Nord Stream, ktorý obchádza Ukrajinu. Nielen Ukrajina, ale aj Slovensko tak prídu o príjmy z tranzitu plynu.
Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko preto žiadajú EK o dôkladné preskúmanie projektu a chcú o ňom diskutovať na decembrovom summite EÚ.
Prvú vetvu Severného prúdu uviedli do prevádzky v novembri 2011 a druhú v októbri o rok neskôr. Plynovod medzi Ruskom a Nemeckom po dne mora stál 7,4 miliardy eur. Dopravuje sa ním ročne 55 miliárd kubických metrov zemného plynu.
Konzorcium Nord Stream si nechalo vypracovať štúdiu o realizovateľnosti výstavby tretieho a štvrtého potrubia už v roku 2012. V polovici júna tohto roka Gazprom, väčšinový podielnik konzorcia, oznámil, že projekt chce realizovať spolu s koncernami BASF, E.ON, britsko-holandským koncernom Shell a rakúskym OMV.
Copyright © TASR 2015
K téme
