Hudák: SR posúva otázku plynovodu Nordstream-2 na najvyššie fóra EÚ
Hudák pripomenul, že Rada ministrov sa zaoberala viacerými témami v oblasti energetiky a vypočula si podpredsedu Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča, ktorý opísal situáciu pri tvorbe jednotného trhu s energetikou
Slovensko podľa neho podporilo pokrok, ktorý sa v tejto oblasti dosiahol a spolu s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) vytýčilo priority, ktoré sú pre nás dôležité. Hudák spresnil, že pre dosiahnutie cieľov EÚ pre znižovanie fosílnych palív a znečisťovania ovzdušia SR podporuje myšlienku flexibilných energetických mixov, čo znamená, že každá krajina by si mala zachovať energetický mix, aký považuje za dôležitý pre seba.
„Sú tu krajiny, ktoré vyvíjajú tlak na jadrovú energetiku. Tá je pre nás dôležitá, chceme ju udržať v národnom mixe,“ upozornil Hudák.
Rada ministrov sa venovala aj otázke projektu Nordstream-2, ktorý znamená rozšírenie toku ruského plynu do EÚ ďalšou „rúrou“ pod Baltským morom, medzi Ruskom a Nemeckom.
Hudák priznal, že pre SR je to potenciálna hrozba, že v budúcnosti nepôjde ruský plyn cez Ukrajinu a cez naše územie smerom na západ, čo podľa jeho slov nie je len proti záujmom SR, ale aj proti záujmom EÚ. Ocenil, že sa SR podarilo zorganizovať skupinu krajín, kde okrem členov V4 je aj Rumunsko, Bulharsko a tri pobaltské štáty, ktoré všetky majú podobný názor na túto záležitosť ako slovenská strana.
Slovensko a jeho spojenci chcú na budúci týždeň poslať oficiálny list podpredsedovi komisie Šefčovičovi, šéfovi EK Jeanovi-Claudovi Junckerovi a predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Kópie listu dostanú ministri energetiky krajín EÚ.
„Chceme posunúť túto vec na summit EÚ v decembri, aby to bolo prediskutované na najvyššej úrovni,“ upozornil Hudák. Zopakoval, že pri tejto téme nejde len o problém SR, ktorej každý rok plynie do rozpočtu okolo 400 miliónov eur z tranzitu plynu, ale rieši sa otázka toho, ako bude EÚ budovať svoju energetickú bezpečnosť a ako vybuduje energetickú diverzifikáciu.
Názor SR je taký, že výstavba Nordstream-2 len rozšíri závislosť Európanov od jedného zdroja, od Ruskej federácie, ako aj závislosť od jedného spôsobu dopravy plynu.
Okrem toho, skonštatoval Hudák, výstavba ďalšieho plynovodu znamená aj ďalšie náklady, čo sa môže premietnuť do vyšších cien pre spotrebiteľov, čo nie je potrebné, keď už existuje funkčný plynovod cez Ukrajinu a SR smerom dovnútra EÚ.
Hudák upozornil, že SR komunikuje túto záležitosť aj s Nemeckom. Dodal, že argumenty nemeckej strany sú v troch rovinách. Tvrdia, že ide o komerčný projekt za účasti súkromných spoločností, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou nie sú dobré, čo predstavuje riziko prerušenia dodávok plynu do Európy a do tretice, že Rusko je pre Nemcov dôležitý obchodný partner.
Proti výhradám niektorých krajín, že Nordstream-2 je porušením tretieho balíka liberalizácie energetiky, Nemecko sa bráni tvrdením, že plánovaný plynovod je mimo územia EÚ, a tak nemusí spĺňať všetky parametre tretieho energetického balíka.
Hudák zdôraznil, že podľa stanoviska SR pre urovnanie vzťahov Rusko-Ukrajina treba hľadať strategické riešenia, nie uponáhľané, ako je nová rúra pod Baltikom, čo je aj v rozpore s európskou energetickou stratégiou.
„My sa snažíme, aby sa Ukrajina stabilizovala, aby si vytvárala základy ekonomiky. Vieme, že pre Kyjev vyše dve miliardy eur z prepravy plynu sú dôležité. Mohla by nastať nelogická situácia, že na jednej strane posielame Ukrajine miliardy eur z rozpočtu EÚ a národných rozpočtov a na druhej strane by sme im každý rok uberali dve miliardy z prepravy plynu,“ opísal situáciu Hudák.
Minister v závere upozornil, že ak by k dobudovaniu Nordstream-2 došlo, SR by prišla o ročný zisk 400 miliónov eur a znížila by sa úloha našej krajiny ako dôležitého energetického hráča, zníženie dodávok plynu však nehrozí, lebo sme napojení na viacero distribučných centier v Európe.
Copyright © TASR 2015
K téme
