Spor Turecka s Ruskom môže ohroziť plynovod Turkish Stream
V oblasti plynu je Turecko dôležitým partnerom Ruska. Ankara je hneď po Nemecku druhým najväčším dovozcom ruského plynu. Objem importu sa pohybuje na úrovni 30 mld. m3 ročne, čo je podľa údajov tureckého regulátora 55 % ročnej spotreby Turecka. Štátny Gazprom ale nechce stratiť pozíciu stabilného partnera. Podľa zástupcu ministra pre energetiku Anatolija Janovského budú preto dodávky pokračovať v súlade so zmluvami.
Zdroj: Anadolu Ajansi, podľa údajov EPDK
Naplnenie podmienok kontraktu očakáva aj analytik Valerij Nesterov. „Nie kvôli tomu, že je to dôležité pre štátny rozpočet alebo Gazprom, ale kvôli zásade, podľa ktorej má byť zemný plyn prostriedkom hospodárskej spolupráce a nie zbraňou,“ povedal pre denník Financial Times.
Obeťou napätej situácie sa ale môže stať plánovaný plynovod Turkish Stream. Projekt sa pripravuje už rok, konečná medzivládna dohoda ale zatiaľ neexistuje. „Projekt bude pravdepodobne zmrazený,“ skonštatoval pre FT Valerij Nesterov, analytik Sberbank CIB. „Na rok, dva roky alebo navždy.“
Za ukončenie hospodárskej spolupráce s Tureckom sa vyslovil Leonid Kalashnikov, zástupca vedúceho výboru pre zahraničné vecí ruskej Dumy. Pre denník Kommersant uviedol, že Rusko by malo pozastaviť prípravu plynovodu Turkish Stream.
Rusi ešte minulý mesiac priznali, že oproti pôvodnému zámeru sa má Turkish Stream „zoštíhliť“. Kapacita projektu sa zníži o polovicu na 32 mld. m3 ročne. Pribrzdenie projektu sa pripisuje aj rozšíreniu plynovodu Nord Stream, na ktorom sa medzičasom dohodol Gazprom so západoeurópskymi firmami. Objavili sa tiež úvahy, že pre potreby Turecka by sa mohlo postaviť nové potrubie plynovodu Blue Stream.
Vzťahy Moskvy a Ankary momentálne ovplyvňuje aj spor o cenu dodávky ruského plynu pre turecké firmy. Gazprom totiž neschválil zľavu 10,25 %, ktorú požadujú zástupcovia tamojšieho priemyslu. Turecká firma Botaş preto v októbri podala arbitrážny podnet na Medzinárodnú obchodnú komoru.
Rusi nedávno nevylúčili, že v decembri by mohlo dôjsť k podpisu zmluvy o výstavbe plynovodu Turkish Stream a súčasne k dohode na lacnejšom plyne pre Turecko pred samotnou arbitrážou. V kontexte nedávnych udalostí ale visí nad budúcnosťou projektu Turkish Stream otáznik.
Vladimir Putin a Recep Tayyip Erdoğan vlani v Ankare Foto: Türkiye Cumhuriyeti Cumhurbaşkanlığı
Rusko-turecké vzťahy v energetike nie sú iba o plyne. Hoci Ankara nie je závislá na dodávkach ropy z Ruska, kontroluje kľúčovú cestu pre dodávky čierneho zlata do Stredomoria z ruských prístavov v oblasti Čierneho mora.
Podľa údajov agentúry Platts tvoril za prvých 10 mesiacov tohto roka vývoz ropy z ruského prístavu Novorossijsk približne 466,79 barelov denne. Objem zodpovedá 10,5 % celkového exportu ruskej ropy v danom období.
Záujmy Ruska v Turecku sú aj v jadrovej energetike. V roku 2010 došlo k medzivládnej dohode o výstavbe prvej jadrovej elektrárne Akkuyu na juhu krajiny. Postaví ju Rosatom, ktorý bude zároveň jej prevádzkovateľom.
Elektráreň v provincii Mersin majú tvoriť štyri bloky využívajúce ruskú technológiu VVER-1100, každý s inštalovaným výkonom 1.200 MW.
V súčasnosti v lokalite Akkuyu prebiehajú inžinierske a prieskumné práce. S výstavbou prvého bloku atómovej elektrárne by sa podľa plánu malo začať na začiatku budúceho roka, s výrobou elektriny sa ráta od roku 2023.
© energia.sk
K téme
